Kaštieľ v Súľove

Súľov, Súľov-Hradná

Kaštieľ
Kaštieľ
obec Súľov-Hradná
Okres Bytča
Žilinský kraj

Diskusia

Gabriel     26.05.2016  12:56:35
Neviem, z ktoreho roku je. Dakujem Vam za Vase prispevky. Ak poznate nejake kastiele a kurie v okrese Zilina, Bytca, Cadca, Kysucke Nove Mesto, tak nam napiste a Jofo urcite ikonku prida. Este raz dakujem.
Dana Majerčíková       26.05.2016  09:05:19
Matej Bel vo svojich Notíciách, ktoré písal v 30.rokoch 18.storočia, spomína v Súľove tri kaštiele. Okrem dvoch renesančných kaštieľov spomína ako kaštieľ aj budovu evanjelickej fary, ktorá bola pôvodne panským domom. Majiteľom domu bol František Sirmiensis (zomrel v roku 1825), od jeho dediča Ľudovíta Sirmiensisa ml. odkúpila dom evanjelická cirkev a od roku 1827 slúžil ako fara. Budova bola veľmi prestavaná, pričom k najvýraznejším zásahom došlo v 20.storočí.
Dana Majerčíková       26.05.2016  09:04:49
V obci Súľov sa okrem kaštieľov nachádza aj starý dom, tzv. Boškov, ktorý bol podľa Pamätnej knihy obce postavený v roku 1643. Je to kamenná budova, bývalá Floriánova kúria. Názov pochádza od Floriána Súľovského (1811-1881), syna Imricha Súľovského a Barbory Basilidesovej, ktorý tu býval. Florián spolu s ďalším príbuzným opatroval rodinný archív, uložený v truhliciach s dvoma zámkami. Kľúče od nich mali vždy dvaja členovia rodu, poverení ostatným príbuzenstvom. Ako posledná z rodu žila v dome Floriánova dcéra Štefánia, vydatá za lesníckeho úradníka Augustína Čecha (žila v Súľove ešte v roku 1907). Od nej dom kúpila rodina Rudolfa Bošku z Bodinej.
Dana Majerčíková       26.05.2016  09:04:05
Kaštieľ sa nachádza v obci Súľov a pôvodne patril k časti panstva nazývanej Dolný dvor. Kaštieľ bol postavený na prelome 16. a 17.storočia, hoci nemožno vylúčiť, že mu predchádzala staršia stavba, ktorú stavitelia len prebudovali. Na niektorých miestach v kaštieli sa zachovali vytesané letopočty, ktoré dokladajú jednotlivé prestavby budovy. Najstarší dátum (1591) sa nachádzal na otvorenom ohnisku (kozube) v kuchyni na prízemí, ďalší (1603) bol na renesančnom vstupnom portáli. Portál bol pôvodne zdobený, pričom výzdobou pripomínal portál z bytčianskeho svadobného paláca. Ďalší dátum sa nachádzal na drevenom tráme na prízemí a datuje túto časť kaštieľa do roku 1618. Na schode pred pavlačou vidno štvrtý dátum (1660), kameň sa však nachádza v sekundárnej polohe a pôvodne patril k portálu. Alexander Lombardini spomína, že dátum sa nachádzal na portáli („futre“) izby a uvádza celý nápis: T.S.H.G.A.D. 1660. Iniciálky patria Teodózovi II. Sirmiensis a jeho manželke Helene Guzičovej, a rok označuje prestavbu kaštieľa. Podľa výskumu z roku 1982 kaštieľ vznikol ako budova obdĺžnikového pôdorysu s pivnicami, so zvýšeným obytným prízemím a sýpkou v podkroví. Do obytnej časti sa vstupovalo jednoramenným, zrejme dreveným schodiskom. Nárožia boli zdobené iluzívnym maľovaným kvádrovaním v bielo-čiernej farbe. Na južnom nároží boli aj maľované slnečné hodiny. Neskôr bola stavba doplnená o východné a dvorové krídlo, čím získala súčasný pôdorys v tvare písmena T. Výzdoba rešpektovala staršie vzory – iluzívne kvádrovanie na nárožiach, len farba sa zmenila na šedú. Okná prízemia dvorového krídla zrejme nemali kamenné ostenia, ale maľované čierne lemovanie s maľovanou rímsou. Prestavba z roku 1660 kaštieľ výraznejšie nezmenila, rovnako ako barokové úpravy, kedy boli niektoré priestory predelené priečkami, zväčšili sa niektoré okná a dvere, iné sa zamurovali a využili ako niky alebo vstavané skrine a pod. V 19.-20.storočí boli odstránené všetky kamenné ostenia okien a okná boli zväčšené do dnešnej podoby. Podľa opisu z roku 1955 sa cez ozdobný vstupný portál vchádzalo do menšej predsiene, z ktorej viedlo schodisko na poschodie a do pivnice. V tejto časti sa na prízemí nenachádzali žiadne ďalšie priestory. Za schodiskom bola pozdĺžne situovaná predsieň, z ktorej sa išlo do dvoch miestností na jednej strane a niekoľkými schodíkmi do miestností na druhej strane traktu. Na poschodí tejto časti boli dve veľké miestnosti s trámovou povalou. Stavba tohto traktu je datovaná dátumom 1618, ktorý bol vyrezaný do trámového stropu na prízemí. Kaštieľ patril rodu Sirmiensis niekoľko storočí. Od nich ho získal Jozef Raška a po jeho vdove Mikuláš Semere z Budapešti. Jeho syn Štefan kaštieľ a pozemky predal v roku 1930 obyvateľom Súľova (spolu ich bolo 69). Kaštieľ pripadol Štefanovi Šefarovi a Jurajovi Ďurajkovi, ktorí tu aj bývali spolu so svojimi rodinami. Na prízemí bola zriadená krčma, poschodie slúžilo na ubytovanie, vo veľkej sále na poschodí, prístupnej po pavlači, sa niekedy konávali divadelné predstavenia. Sála bola na strope a stenách zdobená maľbami, neskôr však boli maľby zabielené. V sále a dvoch ďalších miestnostiach boli v tom čase ešte pôvodné kachľové pece svetlozelenej a svetlohnedej farby, ktoré sa nepoužívali, a preto ich rozobrali, dnes už po nich niet ani stopy. Do dvora kaštieľa sa vchádzalo bránou, z ktorej dnes stojí už len jeden stĺp. Vo dvore sa nachádzali tri maštale, humno, kočiareň a voziareň. Od roku 198, kedy zomrela posledná majiteľka, Katarína Ďurajková, v kaštieli nik nebýva.
Dana Majerčíková       26.05.2016  08:57:11
Gabriel, fotografia Teodózovho kaštieľa (označenie renesančný nestačí, lebo renesančné sú všetky tri zachované kaštiele v obci) je nádherná, z ktorého roku pochádza? Ako vidno, bol ešte pekne zachovalý.