Kaštieľ v Hradnej

Hradná, Súľov-Hradná

Kaštieľ
Kaštieľ
obec Súľov-Hradná
Okres Bytča
Žilinský kraj

Diskusia

Dana Majerčíková       26.05.2016  09:00:54
V 16.storočí získal v Hradnej majetky Pavol Akay sobášom s Katarínou, dcérou Sebastiána Sirmiensisa zo Súľova, odvtedy si rod, pôvodom z Vesprímskej stolice, písal prídomok z Aky a Hradnej. V roku 1591, pri majetkovom pokonaní Teodóza Sirmiensisa so sestrami a ich manželmi, sa spomína aj kúria v Hradnej, ktorú získala Katarína, v tom čase už vdova. Kúria sa spomína ako opustená. Akayovcom už zrejme stará kúria nevyhovovala, a tak si dali v Hradnej niekedy okolo roku 1600 postaviť nové sídlo. Stavba sa inšpirovala neďalekým bytčianskym zámkom, aj keď bola menšia. Bola to prízemná budova so štvorcovým pôdorysom a dvomi okrúhlymi nárožnými vežami. V strede západnej fasády sa nachádzalo kamenné predstavané schodisko. Do dnešných dní sa z kaštieľa zachoval len severozápadný trakt s vežami a východne postavená voziareň. Aj tieto zvyšky sú však z väčšej časti v dezolátnom stave, udržiavaná je len obývaná časť. Kaštieľ je navyše obstavaný rodinnými domami, medzi ktorými sa jeho hmota takmer stráca. Na niektorých oknách sa zachovali zvyšky profilovaných šambrán, okná okrúhlej veže a západný portál boli zdobené barokovými štukovými ornamentmi. Na fasáde sa zachovali aj zvyšky sgrafitovej výzdoby s motívom esovitého pletenca. Miestnosti v kaštieli majú rovné stropy, len v suteréne sú valené klenby s lunetami. Pravdepodobne v tomto kaštieli sa narodili bratia Ján (1708-1751) a Krištof (1706-1766). Ich rodičmi boli Adam Akay a Juliana Hrabovská. Obaja bratia sa dali na cirkevnú dráhu a venovali sa cirkevnej literárnej spisbe. Z Krištofových diel vyniká najmä Kosmografia, v ktorej zhrnul celú vtedajšiu fyziku a obhajoval geocentrický systém. Žiaľ, viac ako svojou literárnou činnosťou sa Krištof do análov dejín zapísal ako bezohľadný správca jezuitského panstva v Kláštore pod Znievom. Na jeho správanie sa poddaní sťažovali aj na panskej stolici, ktorá ich sťažnosti uznala. Kaštieľ sa v listinách spomína v roku 1781, keď sa v ňom stretli dedičia zosnulého Štefana Akaja, aby sa dohodli na rozdelení jeho majetku. Dedičia si podelili jednotlivé izby, pivnice, a hospodárske stavby, pričom dvorana a dvor kaštieľa mali byť spoločné. V polovici 19.storočia Akayovci kaštieľ prenajímali, pravdepodobne z finančných dôvodov. Najväčší rozkvet zažil za Márie Madočániovej, za slobodna Akayovej, ktorá v ňom organizovala veľké slávnosti a podľa Pamätnej knihy obce Súľov tu bol častým hosťom spisovateľ Mór Jókai. Ku kaštieľu patrila dnes ešte stojaca voziareň, v jej blízkosti sa nachádzala aleja z cudzokrajných drevín a okrasná záhrada, v strede dvora bol umiestnený holubník a pred kaštieľom rybník s fontánou. Po smrti Márie Madočániovej prešiel majetok na jej synovca Pavla Andaházyho a v nasledujúcich rokoch mal tých istých majiteľov ako hornodvorský kaštieľ. Kaštieľ postupne upadal, Andaházy dal odstrániť aleju aj záhradu, v roku 1931 zasypali aj rybník. V.Mičura vyrúbal stáročné lipy okolo kaštieľa, ktorý dal čiastočne opraviť, niektoré časti však medzitým zanikli. V roku 1937 kaštieľ odkúpili Hradňanci a po menších úpravách tu aj bývali. Žiaľ, postupný úpadok kaštieľa pokračoval, a dnes je v ako-tak dobrom stave len časť severozápadného traktu, kde jej vlastníci dodnes bývajú.
Gabriel     24.05.2015  15:15:33
Od fotiek , ktore pridal Rudo sa nic nezmenilo. Pol kastiela sluzi na byvanie, druha polka je v ruinach. Vo vnutry zvonice su erby slachticov.