Hričovský hrad; 1265 castrum Hrichou, 1271 Hrychou, 1272 Herychou, 1297 Hyrichou, 1370 Riczo, 1392 Hrichou
Hričov patrí rozlohou k najmenším slovenským hradom. Postavili ho krátko po tatárskom vpáde ako drevené hradisko vo vlastníctve nitrianskeho biskupa. Na začiatku 2. polovice 13. storočia ho prestavali, lebo v roku 1256 sa v darovacej listine kráľa Bela IV. spomína ako kamenný hrad. Vchádzalo sa do neho bránou vysekanou do skaly, pri ktorej vytesali aj lavice pre stráže. Veľmi členitý terén prinútil vystavať budovy podľa tvaru skál. Vznikol tak objekt bez vnútorného dvora tvoriaci jednoliaty celok. Viac...
Na najsevernejšom výbežku (564 m n.m.) pohoria Súľovské vrchy, neďaleko obce Hričovské Podhradie (320 m n.m.).
Z hradu sa zachovali zvyšky múrov.
Z obce Hričovské Podhradie červenou značkou . Mierne náročná trasa vedie cez lúku, potom lesom, náročnejší úsek je prechod cez žľab, odtiaľ k rozcestníku (0:45, späť 0:30), potom krátkou odbočkou k zrúcaninám hradu.
Kamenný mních spred mátožného hradu Hričov - Takmer súčasne s jagelovským kráľovským rodom vymrel aj rod pôvodných obyvateľov Hričovského zámku - rytierov Laharovcov. Zomrel posledný pán, nasledujúc svojich štyroch synov. Svojej manželke zanechal nedostupný hrad aj bohaté dedičstvo.
Najbližší vdovin sused bol František Thurzo, ktorému tiež práve zomrela žena, pôvabná Barbora Kostková. Ich rozľahlé majetky všade susedili, preto ich spojením by Thurzovcov povzniesli k najmocnejším šľachticom kraja. Viac...