Kaštieľ vo Visolajoch

Visolaje

Kaštieľ Kaštieľ
Visolaje - už neexistujúci renesančno-barokový kaštieľ
Visolaje - už neexistujúci renesančno-barokový kaštieľ
Všetky obrázky (2)
V súčasnosti už neexistujúci renesančno-barokový kaštieľ.

História

Kaštieľ bol pôvodne renesančný z druhej polovice 16. storočia, barokovo upravený v 18. storočí grófom Csákym. V roku 1981 bol pre havarijný stav zbúraný.

Kaštieľ mali vo vlastníctve Čákyovci. Po smrti Ladislava Čákyho roku 1891 zdedili kaštieľ jeho sestry Šarlota Hunyadyová a Irma Königssegová. Po smrti Šarloty roku 1899 zdedili kaštieľ Albín, Július a Gejza Čákyovci. Roku 1907 je majiteľom už len Gejza. Od Gejzu Čákyho mal kaštieľ a celý veľkostatok v prenájme Armin Schlesinger až do roku 1939. Po jeho odchode bol hospodárskym správcom majetku Žigmund Mellion a po ňom, do roku 1946, Jan Fraštacký. V roku 1946 bol celý majetok skonfiškovaný. Po roku 1945 slúžil kaštieľ na rôzne účely. Bola tu pálenica, výroba na zušľachťovanie kožušín. Neskôr na poschodí bola zriadená veľká sála pre kultúrne potreby obce, na prízemí boli byty a kancelária MNV. Založením JRD však začala skaza kaštieľa. Umiestnili sem šrotovňu obilia, poškodenú strechu nik neopravoval, múry sa začali rozpadávať. Keď hrozilo zrútenie múru, dalo MNV súhlas na jeho demoláciu.

V histórii môžeme nájsť aj zopár zmienok o Visolajskom kaštieli:

V roku 1660 Petröci (šľachtic balkánskeho pôvodu, košecký hradný pán) na čele asi dvesto svojich poddaných prepadol Visolaje, ktoré boli majetkom Valentína Balašu a jeho manželky rodenej Sunyoghovej. Podľa svedkov pri tom vylamovali na visolajskom kaštieli dvere, rozbíjali truhly, rozhadzovali písomnosti a časť kaštieľa aj podpálili. Po tomto násili sa Petröciho ľudia vydali dobývať Budatínsky zámok.

Ďalšia zmienka je tiež z roku 1660, keď ho vyraboval zasa lednický Telekessi. V tejto súvislosti sa spomína aj meno správcu kaštieľa Jána Housutota.

Za zmienku ešte stojí poznámka kronikára obce z roku 1952: Neďaleko kaštieľa bola nádherná ovocná záhrada, ohradená kamenným múrom. Okrem ovocných stromov tam boli aj jedle. V strede záhrady bolo miesto na hodovanie a oslavovanie, využívané hosťami grofa Čákyho a jeho správcu majetku.

Exteriér a interér

V súpise pamiatok sa o výzore kaštieľa píše:

Dvojpodlažná budova s pôdorysom tvaru L a pozmenenou dispozíciou a fasádami. Na nárožiach zvyšky sgrafitového kvádrovania.

V interiéroch zachované krídla barokových dvier.

Literatúra:
[1] Juraj Martinka, Visolaje, Ametyst, Bratislava, 2007
Súpis pamiatok na Slovensku, Zväzok tretí R-Ž, Obzor, Bratislava, 1969
Ďalší zdroj:
www.visolaje.sk - oficiálna stránka obce