Kaštieľ Diviacka Nová Ves

obec Diviacka Nová Ves
Okres Prievidza
Trenčiansky kraj
Kaštieľ na mieste hradu alebo inej fortifikácie Kaštieľ na mieste hradu alebo inej fortifikácie
 
maps.google.com
Diviacka Nová Ves
Diviacka Nová Ves
©  Jofo  07.2005
Všetky obrázky (10)
Gotická opevnená pevnôstka neskôr rozšírená na renesančný kaštieľ ako dominanta obce.

Obec Diviacka Nová Ves je zaujímavá aj počtom kaštieľov nachádzajúcich sa v obci. Jadro jedného najstaršieho z nich tvorí gotická pevnôstka.

História

Gotická pevnôstka, doložená začiatkom 15. storočia tu bola postavená v rokoch 1380-1401 Diviackovcami. Tvorí jadro dnešného kaštieľa. Od 16. storočia patrila pevnôstka Rudnayovcom. Gotický objekt v roku 1586 rozšírili a postupne prebudovávali na renesančný štvorkrídlový kaštieľ s ústredným nádvorím, ktorý prešiel viacerými čiastkovými úpravami v 17. a 18. storočí. Roku 1808 napadla a dobyla kaštieľ barónka Splényiová-Ujfalussyová (z rodu Diviackovcov), ktorá z pomsty za prehratý majetkový spor s Rudnayovcami zorganizovala sedliacku vzburu, získajúc si sľubmi a pálenkou do 500 poddaných. Roku 1886 kaštieľ Rudnayovci predali a bol tu zriadený liehovar. V 70-tych rokoch 20. storočia sa uskutočnila pamiatková úprava objektu podľa projektu arch. J. Šefčíka.

Exteriér a interiér

Nepravidelný štvorkrídlový pôdorys kaštieľa vznikol postupným rozširovaním a prestavbami budov okolo pôvodného gotického jadra, ktoré sa zachovalo v podobe blokovej poschodovej opevnenej vežovej stavby s nárožným kvádrovaním na fasádach. Na prístavbách sa zachovali renesančné sgrafitá; listové sgrafito niekdajšieho komína je datované 1586. Nárožná stavba pri vstupe mala tri malé okrúhle baštičky, ktoré spĺňali funkciu oporných pilierov z čias romantických úprav. Baštičky boli odstránené pri úprave v 20. storočí. Kamenný renesančný vstupný portál mal padací most. Pri barokových úpravách okolo polovice 18. storočia zjednotili budovy nádvoria arkádou.

Gotická pevnôstka má zachované pôvodné klenby a krby. Renesančné miestnosti majú sieťové hrebienkové klenby a krížové klenby so štukovými geometrickými a rastlinnými ornamentami. Zachovalo sa veľa renesančných architektonických detailov. Honosná miestnosť na poschodí má neskorobarokový, bohato riešený štukový interiér s akantovou a rastlinnou ornamentikou.

Literatúra:
Súpis pamiatok na Slovensku, Zväzok prvý A-J, Obzor, Bratislava, 1967
Eva Križanová, Blanka Puškárová, Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku, Turistický lexikón, Šport, slovenské telovýchovné vydavateľstvo, Bratislava, 1990
Štefan Pisoň, Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku, Osveta, Martin, 1983

Diskusia

Dana Majerčíková       13.06.2016  11:48:18
Kaštieľ je zapísaný do zoznamu kultúrnych pamiatok pod číslom 826/1. Za kultúrnu pamiatku bol vyhlásený v roku 1963.Dnes už nepatrí múzeu. Zrejme je v súkromnom vlastníctve, na nídvorí je hromada rôznych strojov, harabúrd a pasú sa tam dve kozy. Strecha už je miestami narušená, tak sa obávam, čo s ním bude ďalej. Žiaľ, nefunguje to tak, že stačí oznámiť na Pamiatkový úrad - ale kto to bude financovať?
Jakub     05.04.2016  16:38:42
Dobrý deň, chcel by som sa opýtať, či má kaštieľ nejaký stupeň ochrany, ak má, tak aký. Ďakujem.
Miro Hronec       14.09.2009  21:23:44
A pokusil sa niekto o rekonstrukciu??? Mozno by stacilo oboznamit pamiatkovy urad...ked sa moze rekonstruovat kostol a podobne budovy preco nie kastiel...
Ida     12.05.2009  13:02:14
Sme jedna z mála dedín, kde su zachované toľke pamiatky, ale aj tak z toho nič nie je. Mohli by sa zrekonštruovať a sprístupniť, nie len nechať schátrať.
Duchoň       11.01.2008  00:17:52
Po smrti ba.Splénya si nárokoval v Diviakoch na majetok u grofky aj Alexander Rudnay, na ktorého poštvala opitých sedliakov , ktorí ho chceli skántriť a pritom na seba kričali, aby sa nedotýkali jeho hlavy, lebo tá je svetá. A Rudnay vyskočil von oknom a utiekol do lesa.Grofku za to uväznili v Bratislave, kde po dvoch rokoch zomrela a Arcibiskup mohol darovať z majetku 8 000 zlatých na výstavbu Ostrihomskej kapituly, v ktorej je aj pochovaný.A.Rudnay bol krajan ako aj opitý sedliaci ktorí nevedome ale významne pomohli k jej výstavbe a je jednou z 10 najväčšich kapitúl sveta za čo im patrí vďaka !