Najstaršie kaštiele
Zrejme Emanuel I. Benyovský, ktorý v roku 1793 získal titul grófa, brat známeho Mórica Benyovského,
dal prestavať malú barokovú kúriu na klasicistický kaštieľ, no zdá sa, že nie príliš veľkých rozmerov.
V obci nespomína kaštieľ ani polyhistor Matej Bel (1. polovica 18. storočia),
ani znalec uhorských pamiatok Arnold Ipolyi (1. polovica 19. storočia).
V Lehniciach teda v tom čase nestála významná budova (okrem kostola samozrejme).
Klasicistické kúrie sa za pamiatky nepovažovali a niektorými zdrojmi nedôvodne uvádzaný
neskororenesančný kaštieľ tu už vôbec nestál. Takúto stavbu by títo horespomenutí umenovedci určite opísali.
Starý kaštieľ
V roku 1880 začal gróf Ľudovít Benyovský stavbu kaštieľa, ktorá sa pretiahla až na úplný koniec 19. storočia. Po Ľudovítovi zdedil kaštieľ jeho syn Rudolf (1874-1956). Problém nastal keď mu po roku 1920 bola zhabaná podstatná časť majetkov. Rudolf videl, že takú obrovskú budovu by nebol schopný udržiavať v dobrom stave a tak v roku 1929 sa začalo s búraním kaštieľa. Zostalo iba východné nárožie s oktogonálnou vežou a zvyškami priľahlých krídel, aj to len prízemia, asi ako pamiatka na túto budovu.
Exteriér a interiér
Kaštieľ bola poschodová, štvorkrídlová budova s nárožnými vežami, z nich tri boli štvorcové a východná bola oktogonálna, päťposchodová. Kaštieľ trochu budil dojem neorganizovanej stavby, bol až príliš vycibrený. Fasády zdobilo hádam všetko, čo mohlo krášliť podobnú stavbu - veže, množstvo rizalitov, arkiere, arkády, okná rôznych foriem, terasy, balkóny, kované mreže v oknách, bosáž a hlavne atika, ktorá budila dojem čiastočnej zrúcaniny, čo malo pridať kaštieľu na starobylosti. Podobne bolo riešené aj veľké nádvorie. V tom čase bol pôvodný park rozšírený na dnešnú plochu.
Romantický pseudogotický kaštieľ
V tom istom roku, ako Rudolf Benyovský nechal zbúrať starší kaštieľ (1929), začal so stavbou nového kaštieľa podľa vlastných projektov, ktorý bol ukončený v roku 1930. Stavba stojí neďaleko starého kaštieľa, na sever od neho. Kaštieľ bol stavaný podľa vzoru anglických a škótskych kaštieľov v akomsi romatntickom pseudogotickom slohu. Kaštieľ bol po roku 1948 znárodnený a neskôr bola v ňom umiestnená politická škola. V roku 1954 budovu získal Ústav tuberkulózy a respiračných chorôb v Podunajských Biskupiciach a po adaptačných prácach od roku 1956 tu bolo umiestnené lôžkové oddelenie ústavu. Výzor kaštieľa sa vtedy dosť zmenil a treba dodať, že k horšiemu. Bolo nadstavané druhé poschodie a naň položená sedlová strecha s vikiermi. Tam cimburie stratilo svoj romantický význam. V tom roku zomrel Rudolf Benyovský a treba poznamenať, že vo veľkej biede.
Exteriér a interiér
Je to poschodová obdĺžniková budova s dvoma okrúhlymi nárožnými vežami na severnej fasáde a s dvoma štvorcovými vežami na južnom priečelí.
Celá budova je už riešená moderne s tehlovými šambránami okolo okien.
Kaštieľ člení viacero rizalitov a je zakončený cimburím, ktoré obieha po celej budove, podobne ako korunná rímsa na spôsob zuborezu.
Prízemie s poschodím spája hlavné dvojramenné schodište. Miestnosti, ktoré sú riešené moderne, majú rovné stropy.
Zachovali sa len mramorové kozuby, zábradlie schodišťa a v reprezentačných miestnostiach prízemia a poschodia mramorové stĺpy.
Súčasný stav a využitie
Kaštieľ je stále majetkom Ústavu tuberkulózy a respiračných chorôb. Po nedávnej rozsiahlej rekonštrukcii, keď bol interiér kaštieľa dosť prestavaný i upravený exteriér budovy, sa z neho stalo rekreačno-školiace stredisko ministerstva zdravotníctva (od roku 1991). Ale väčším prínosom rekonštrukcie bolo odstránenie sedlovej strechy a kaštieľ v podstate získal svoj pôvodný vzhľad.
Osobnosti
S Lehnicami a rodom Benyovských je spojené slávne meno Mórica Benyovského, ktorý sa na konci svojho búrlivého života dal korunovať za kráľa Madagaskaru. Padol však v boji proti francúzskym vojskám a dodnes je národným hrdinom malagašského ľudu. Je možné, že sa v mladom veku začas zdržiaval aj v Lehniciach.
Lehnice kaštieľ, Malá vlastivedná knižnica 7. číslo, Komárňanské tlačiarne a vydavateľstvo, 1995
