Kaštieľ v Krnči

Prečo skončila diskuzia o Krnči ? Rád si podebatím.

Zaujíma ma toto preto lebo meno znelo Gosztonyi de Krenč Myslím že su predkovia v Krenči pochovaní

Kaštieľ Gosztonyiovcov - koncom 17. storočia (už pred rokom 1690, kedy sa v kaštieli narodil jeho syn Adda) pravdepodobne na mieste starej stavby postavil Andrej Gosztonyi prízemný kaštieľ. Do roku 1882 kedy Albert Filip Krohn predal kaštieľ grófovi Gabrielovi Matuschkovi sa tu vystriedalo niekoľko majiteľov. Gabriel Matuschka dal budovu koncom 19. storočia prestavať do pseudoklasicistického slohu. Vznikla dvojpodlažná budova na obdĺžnikovom pôdoryse. Fasády členené pilastrami na prízemí smerom do dvora oporné piliere. Uprostred hlavného priečelia balkón s kovanou mrežou.Na prvom podlaží pruské a valené klenby s podkasanými lunetami, na druhom podlaží rovné stropy. Vchod z dvora viedol do predsiene a odtiaľ jednoramenným schodišťom na poschodie. V roku 1916 gróf Matuschka predal statok i kaštieľ Ehrenfeldovi, od neho ich po krátkom čase kúpil statkár Eisler. Býval a hospodáril na majetku do roku 1945. Po tomto čase sa kaštieľ využíval podľa potreby. Najprv sa rozdelil na dva byty, neskôr slúžil pre potreby štátneho majetku, potom, ako ubytovňa pre sezónnych pracovníkov. V roku 1960 bola budova v dosť dobrom stave, aj napriek tomu ju zbúrali. Na mieste prednej časti kaštieľa postavili nový kultúrny doma a reštauráciu (dnes bar).

Čo sa týka tých kúrií, tak si myslím, že nešlo o nejaké okázalé obydlia. Skôr šlo asi len o väčší statok s dobytkom a pôdou. Majitelia mohli byť majetnejší ľudia a ich domy mohli mať viacero izieb. Chudobná vrstva obyvateľstva bývala v drevených domčekoch, často mali len jednu izbu. Zaujímavá je informácia, že ten kaštieľ na Tábore bol drevený hoci sa v literatúre uvádza, že stavebný materiál z neho bol neskôr použitý na stavbu "paličkárne"- dnes školy. Mohlo ísť o stavbu murovanú z kameňa s drevenou strechou pokrytou šindľom. Inak, na Tábore sa ešte stále dá vidieť pozostatok malej drevo-zemnej pevnôstky , ktorú vybudovali Bratríci na obranu akropoly vrchu v 15. storočí.

Chcela som odkázať na kroniku dediny, do našich čias - teda do tých šesťdesiatych, sedemdesiatych rokov bola vedená a bolim uchované aj hodne staré ročníky. Na bývalom Národnom výbore, Obecnom úrade, či ako sa to dnes volá. Prof. Ján Lukačka je na Katedre histórie FFUK v Bratislave.