Brief description
Ruins of castle built probably in the beginning of 14th century and desolated probably in the end of 14th century or in the beginning of 15th century.
Čierny hrad
- Objekt
- Mapa
- Pictures (25)
- Discussion (5)
- Video (0)
Surrounding objects
Velčický hrad 2.7 km, 
Hradisko Tríbeč 3.9 km, Hradisko Šiance 4.0 km, 
Kaštieľ v Krnči 8.5 km, 
Hrad Gýmeš 8.5 km, Hradisko Studený hrad 9.1 km, Hradisko Kostrín 9.5 km, Hradisko Čížik 9.6 km, Kaštieľ v Janovej Vsi 9.7 km, Kaštieľ v Solčanoch 9.8 km, Kaštiele v Horných Sľažanoch 9.9 km, Hrad Hrušov 9.9 km, Kaštieľ v Skýcove 10.1 km, Kaštiele v Klátovej Novej Vsi 10.1 km, Kaštieľ v Nitrianskej Strede 10.1 km, Kaštieľ v Kovarciach 10.2 km, Oponický hrad 10.3 km, Kaštieľ v Baštíne 10.3 km, Hrad Nitrianska Streda 10.6 km, Kaštieľ v Oponiciach 10.6 km, 
Kaštieľ Topoľčianky 10.6 km, Kaštiele v Horných Lefantovciach 10.7 km, Kaštieľ v Topoľčiankách 10.8 km, Kaštieľ v Jelenci 11.7 km, Kaštieľ Horné Lefantovce 12.0 km, Kaštieľ v Nevericiach 12.1 km, Kaštieľ v Bošanoch 12.2 km, Kaštieľ Bošany 12.4 km, Kaštieľ v Zlatých Moravciach 12.7 km, Hrad Ludanice 12.9 km, Kaštieľ v Topoľčanoch 12.9 km, 
Mestské hradby v Topoľčanoch 12.9 km, Michalov hrad 13.1 km, Kaštieľ v Ludaniciach 13.1 km, Kaštieľ v Krásne 13.9 km, Kaštieľ v Kamanovej 14.1 km, Kaštieľ v Beladiciach 14.6 km, Kaštieľ v Pustom Chotári 14.6 km, Kaštieľ v Krušovciach 14.7 km, Kaštieľ v Tovarníkoch 14.9 km, Kaštieľ vo Veľkých Chrašťanoch 14.9 kmPictures
Discussion
Vilko 25.03.2016 19:19:17
Jano má pravdu. Jeho popis cesty je naozaj "riadna skratka". Využili sme ju cestou nazad - z hradu. No aj cesta po žltej značke má svoje čaro. Je zaujímavá a veľmi podnetná pre rodinné výlety. Rodičia majú neskutočné možnosti cvičiť svoj orientačný zmysel, aj orientačné schopnosti svojich detí. Značenie okolo asfaltky a lesnej cesty je vzhľadom na neustálu ťažbu poslabšie, no po odbočení na lesný chodníček je značenie perfektné. Samotné zrúcaniny hradu, skôr hrádku, nabádajú k zamysleniu sa nad našimi dejinami.
Antijana 23.02.2012 17:48:21
Jana - ty trúba !
jana 27.12.2011 16:44:38
nie je to bohvie co
Jano 19.12.2011 14:40:08
Pre všetkých prípadných návštevníkov.Za obcou Zlatno je umiestnená tabula s imformáciami o hrade.Pôjdete dalej po asfaltovej ceste-zahýba asi po 300m dolava,-potom po nej až k zákazu vjazdu pre autá.Tu môžete zaparkovat.Cez luku vedie chodník k odpočívadlu, hodte si veget.Chodník dalej nieje turisticky značený,ale zretelný a povedu vás dalej biele pruhy namalované na stromoch,až sa dostanete na široku lesnu cestu, ktorá vás dovedie až k hradu.Inak je to riadna skratka oproti písanému turistickému značeniu,ja som to urobil za 25 minut a som asi priemer.Podotýkam ,hrad je vo velmi peknom prostredí, stojí zato ho navšívit.
Roman 18.11.2011 15:53:16
Minulosť hradu je zatiaľ málo známa, keďže donedávna sa na hrade nerobil žiaden výskum. Až v rokoch 2005, 2007 a 2009 sa na hrade uskutočnili prvé archeologické výskumy, ktoré nám pomohli presnejšie datovať dobu existencie hradu i jeho dispozíciu.
Hrad bol postavený s najväčšou pravdepodobnosťou na pravekom hradisku zo staršej doby bronzovej. Nálezový materiál taktiež dokladá osídlenie lokality v 9. a 10. storočí Slovanmi. Išlo pravdepodobne o výšinné opevnenie pred nájazdmi Maďarov. Neskorší, stredoveký kamenný hrad bol podľa dispozície vybudovaný niekedy koncom 13. alebo začiatkom 14. storočia.[1] Stavba hradu hlboko v horách v tak odľahlej lokalite mimo významných ciest pravdepodobne súvisela s ryžovaním zlata v neďalekom Zlatne. Strategická poloha hradu umožňovala vizuálny kontakt s hradmi Gýmeš a Hrušov, ako aj neďalekým Velčickým hrádkom. Historik Ján Lukačka predpokladá, že stavebníkmi hradu boli predkovia Báša (Baas), ktorý žil na prelome 13. a 14. storočia.[2]. V roku 1341 sa jeho synovia Marek a Ján spomínajú ako vlastníci Zlatna (Zalathnuk). Množstvo nálezového materiálu z 13. storočia však umožňuje na mieste kamenného hradu predpokladať existenciu staršieho drevozemného hrádku ešte v 13. storočí. Bášoví potomkovia pravdepodobne zomreli bez potomkov, lebo v roku 1386 daroval kráľ Zlatno Blažejovi Forgáčovi. Ten však ešte v ten istý rok umrel a jeho dediči o Zlatno pravdepodobne rýchlo prišli, keďže v roku 1396 sa spomína ako jeho vlastník Vavrinec z Veľkých Uheriec. Na základe nálezového materiálu možno predpokladať zánik hradu na prelome 14. a 15. storočia. Je však možné, že hrad bol dočasne kontrolovaný bratríkmi v polovici 15. storočia.[2]
Z roku 1516 pochádza zatiaľ jediná písomná zmienka o hrade. V listine žiadajú Forgáčovci od kráľa právo ryžovať zlato na ich panstve Fekhetewar (Čierny hrad).[2] Ojedinelé nálezy z 16. storočia umožňujú predpokladať, že hrad mohol byť v tejto dobe dočasne obnovený.