Čierny hrad
- Objekt
- Mapa
- Bilder (25)
- Diskussion (5)
- Video (0)
OkoliteObjekty
Velčický hrad 2.7 km, 
Hradisko Tríbeč 3.9 km, Hradisko Šiance 4.0 km, 
Kaštieľ v Krnči 8.5 km, 
Hrad Gýmeš 8.5 km, Hradisko Studený hrad 9.1 km, Hradisko Kostrín 9.5 km, Hradisko Čížik 9.6 km, Kaštieľ v Janovej Vsi 9.7 km, Kaštieľ v Solčanoch 9.8 km, Kaštiele v Horných Sľažanoch 9.9 km, Hrad Hrušov 9.9 km, Kaštieľ v Skýcove 10.1 km, Kaštiele v Klátovej Novej Vsi 10.1 km, Kaštieľ v Nitrianskej Strede 10.1 km, Kaštieľ v Kovarciach 10.2 km, Oponický hrad 10.3 km, Kaštieľ v Baštíne 10.3 km, Hrad Nitrianska Streda 10.6 km, Kaštieľ v Oponiciach 10.6 km, 
Kaštieľ Topoľčianky 10.6 km, Kaštiele v Horných Lefantovciach 10.7 km, Kaštieľ v Topoľčiankách 10.8 km, Kaštieľ v Jelenci 11.7 km, Kaštieľ Horné Lefantovce 12.0 km, Kaštieľ v Nevericiach 12.1 km, Kaštieľ v Bošanoch 12.2 km, Kaštieľ Bošany 12.4 km, Kaštieľ v Zlatých Moravciach 12.7 km, Hrad Ludanice 12.9 km, Kaštieľ v Topoľčanoch 12.9 km, 
Mestské hradby v Topoľčanoch 12.9 km, Michalov hrad 13.1 km, Kaštieľ v Ludaniciach 13.1 km, Kaštieľ v Krásne 13.9 km, Kaštieľ v Kamanovej 14.1 km, Kaštieľ v Beladiciach 14.6 km, Kaštieľ v Pustom Chotári 14.6 km, Kaštieľ v Krušovciach 14.7 km, Kaštieľ v Tovarníkoch 14.9 km, Kaštieľ vo Veľkých Chrašťanoch 14.9 kmBilder
Links
www.ciernyhrad.sk - Stránka venovaná Čiernemu hradu
Diskussion
Vilko 25.03.2016 19:19:17
Jano má pravdu. Jeho popis cesty je naozaj "riadna skratka". Využili sme ju cestou nazad - z hradu. No aj cesta po žltej značke má svoje čaro. Je zaujímavá a veľmi podnetná pre rodinné výlety. Rodičia majú neskutočné možnosti cvičiť svoj orientačný zmysel, aj orientačné schopnosti svojich detí. Značenie okolo asfaltky a lesnej cesty je vzhľadom na neustálu ťažbu poslabšie, no po odbočení na lesný chodníček je značenie perfektné. Samotné zrúcaniny hradu, skôr hrádku, nabádajú k zamysleniu sa nad našimi dejinami.
Antijana 23.02.2012 17:48:21
Jana - ty trúba !
jana 27.12.2011 16:44:38
nie je to bohvie co
Jano 19.12.2011 14:40:08
Pre všetkých prípadných návštevníkov.Za obcou Zlatno je umiestnená tabula s imformáciami o hrade.Pôjdete dalej po asfaltovej ceste-zahýba asi po 300m dolava,-potom po nej až k zákazu vjazdu pre autá.Tu môžete zaparkovat.Cez luku vedie chodník k odpočívadlu, hodte si veget.Chodník dalej nieje turisticky značený,ale zretelný a povedu vás dalej biele pruhy namalované na stromoch,až sa dostanete na široku lesnu cestu, ktorá vás dovedie až k hradu.Inak je to riadna skratka oproti písanému turistickému značeniu,ja som to urobil za 25 minut a som asi priemer.Podotýkam ,hrad je vo velmi peknom prostredí, stojí zato ho navšívit.
Roman 18.11.2011 15:53:16
Minulosť hradu je zatiaľ málo známa, keďže donedávna sa na hrade nerobil žiaden výskum. Až v rokoch 2005, 2007 a 2009 sa na hrade uskutočnili prvé archeologické výskumy, ktoré nám pomohli presnejšie datovať dobu existencie hradu i jeho dispozíciu.
Hrad bol postavený s najväčšou pravdepodobnosťou na pravekom hradisku zo staršej doby bronzovej. Nálezový materiál taktiež dokladá osídlenie lokality v 9. a 10. storočí Slovanmi. Išlo pravdepodobne o výšinné opevnenie pred nájazdmi Maďarov. Neskorší, stredoveký kamenný hrad bol podľa dispozície vybudovaný niekedy koncom 13. alebo začiatkom 14. storočia.[1] Stavba hradu hlboko v horách v tak odľahlej lokalite mimo významných ciest pravdepodobne súvisela s ryžovaním zlata v neďalekom Zlatne. Strategická poloha hradu umožňovala vizuálny kontakt s hradmi Gýmeš a Hrušov, ako aj neďalekým Velčickým hrádkom. Historik Ján Lukačka predpokladá, že stavebníkmi hradu boli predkovia Báša (Baas), ktorý žil na prelome 13. a 14. storočia.[2]. V roku 1341 sa jeho synovia Marek a Ján spomínajú ako vlastníci Zlatna (Zalathnuk). Množstvo nálezového materiálu z 13. storočia však umožňuje na mieste kamenného hradu predpokladať existenciu staršieho drevozemného hrádku ešte v 13. storočí. Bášoví potomkovia pravdepodobne zomreli bez potomkov, lebo v roku 1386 daroval kráľ Zlatno Blažejovi Forgáčovi. Ten však ešte v ten istý rok umrel a jeho dediči o Zlatno pravdepodobne rýchlo prišli, keďže v roku 1396 sa spomína ako jeho vlastník Vavrinec z Veľkých Uheriec. Na základe nálezového materiálu možno predpokladať zánik hradu na prelome 14. a 15. storočia. Je však možné, že hrad bol dočasne kontrolovaný bratríkmi v polovici 15. storočia.[2]
Z roku 1516 pochádza zatiaľ jediná písomná zmienka o hrade. V listine žiadajú Forgáčovci od kráľa právo ryžovať zlato na ich panstve Fekhetewar (Čierny hrad).[2] Ojedinelé nálezy z 16. storočia umožňujú predpokladať, že hrad mohol byť v tejto dobe dočasne obnovený.