Kniha návštev, diskusia - Slovenské hrady

Kniha návštev

Komentáre návštevníkov

Peter D.       10.03.2008  11:14:48
Neuspesne hladam kontakt na autora fotografii. Mohli by ste mi prosim poskytnut kontakt. Velmi surne.
Jofo: Autorom väčšiny fotografií je autor stránky. Kontakt je napr. admin (at) slovenskehrady.sk. Ale mailbox je kontrolovaný sporadicky.
anna       27.02.2008  03:44:07
Pre ďalšie upresnenie: povesť o hrade Orlohrad sa viaže k Podjavorine a obci Lubina pod Javorinou na slovensko-moravskom pomedzí. anna
anka     26.02.2008  12:49:25
dobry den, som bardejovcanka, ale nikdy som netusila ze tu bol kedysi nejaky hrad. velmi zaujimave info, dobra praca, len tak dalej!
anna       21.02.2008  10:45:49
Srdečne Vás zdravím ako správcu tejto sránky a verím, že aj takto bude viac čítaná, máte moje sympatie a plnú podporu. Ľudia s ľuďmi-hory s horami. Hrad Orlohrad sa nachádza v mojej knihe Hviezdny prach, str. 32 - Šľachetná pomsta. Romantický vymyslený príbeh na základe povesti, ktorú napísal a v rukopise sa ako v jedinej próze zachovalo ( ja som ho iba prepracovala) voľné dielo Karola Holubyho - Lubinského, popraveného spolu s V. Šulekom v r. 1848 v Hlohovci. Hrad sa vraj nachádzal pod majestátnou Javorinou v údolí zvanom Lipiny. Dovoľte, aby som Vás informovala o mojom diele: autorka Anna Černochová -5 kníh povestí : Tajomný kočiš, Odkryté poklady, Hviezdny prach, Krajina návratov, Záhadný posol - príbehy a povesti z Považia. Ďalej kniha príbehov z detstva a študentských čias Uličky našej mladosti. Zbierka básní, venovaná aj osobnostiam (napr. univ.prof. R. Macúch, orientalista, primabalerína Eva Kyjovská - Lišková, atď), ktoré už nie sú medzi nami, pod názvom Vášne a križovatky. 3 spoluautorské knihy: 111 úsmevných medicínskych príbehov, Klenotnica Považian, monografia Podolie. Viac ako 900 článkov v rôznych periodikách, atď. Okrem toho, že som pracovala 37 rokov v rôznych podnikoch, poslednch 14 rokov v Novomestskej nemocnici. Mám dve dcéry, jediného manžela a štyri vnučky, o ktoré sa starám ako každá dobrá stará mama. Nuž, čo dokáže žena... A keby som tak mala veľa voľného času! Píšem dve hodiny denne a niekedy ani to. Besedy po školách + spoločenské povinnosti... História tiež vyžaduje aj veľa sa vzdelávať a pátrať. Nechodím na klebety a to je množstvo ušetreného času. Fascinuje ma tiež príbeh Alžbety Báthoryovej - môj rod pochádza z Čachtíc - Želovian . doložený do roku 1765 - prapradedo bol čižmársky majster, ktorý odovzdával panstvu jeden pár čižiem zdarma na Vianoce, mal veľa záznamov o učňoch a tovarišoch. Mal aj obradú truhlicu - tá je v múzeu v Čachticiach. Na internete ešte neviem dobre pracovať, som samouk, musím sa naučiť aj zasielať foto apod. Všetko chce čas. Veľa účastníkov a čitateľov Vašej stránke praje Anna.
skisebo     18.02.2008  10:52:55
superr stranka
anna       17.02.2008  07:56:44
Had so zlatým kľúčom (Povesť o poklade na Čachtickom hrade - skrátené) Pásol raz pastier ovce na Čachtickom hrade. Spoľahol sa na verného pomocníka - psa Dunča, ľahol si na chrbát a začal ebeské barančeky počítať. Zrazu zaspal. Vo sne sa mu zjavila pani v bielom rúchu, v ruke niesla liesku,porastenú odspodu až po vrch imeľom. Pastier vedel, že kto tú paličku nájde, má otvorenú cestu k pokladom, bol to znak nevšedných vedomostí. Pani riekla: "Poď so mnou do hradu, ukážem ti poklady, o akých si nikdy ani nesníval!" Pastier sa od ľaku prebudil, zjavenie zmizlo. Na druhý deň opäť zaspal a pani sa zjavila znova: "Poď so mnou, už nebudeš musieť nikdy ovce pásť," volala ho. Pastier mátožne vykročil za ňou. Šibla čarovnou paličkou po skale, tá sa otvorila a spolu vošli do podzemia. A tam na kameni, pred mohutnými okovanými dverami ležal had. Na hlave mal korunku, v ústach držal velikánsky zlatý kúč. "Môj sluha ťa dovedie k pokladom," riekla pani, "musíš však od neho prevziať tento kľúč. Ale nie hocijako, iba ústami. Rukami si nesmieš pomáhať." Zľakol sa pastier a rozbehol sa naspäť. "Zbabelci nikdy poklady neuvidia!" zvolala biela pani. Šibla čarovným prútikom a pastier sa ocitol uprostred ovčieho stáda. Na druhý deň prišla pani v čiernom odetá a riekla pastierovi:"Neposlúchol si ma, pastier, premeškalsi veľkú príležitosť.Teraz dostane poklad len ten, koho vykolíšu v kolíske zhotovenej z dreva divej črešne. Tá čerešňa raz vyrastie na pustom Čachtickom hrade," dopovedala a viac sa neukázala. Darmo pastier pozeral, či nezačína rásť čerešňa napustnúcom hrade, darmo nebeské stádo počítal, aby zaspal, spánok ani zjavenie neprichádzali. Keď sa neskôr pastier oženil, narodil sa mu syn. Raz, keď mu robil kolísku, nečakane si spomenul na bielu paničku,aj na jej slová o čerešni. No kolíska bola už napoly vystrúhaná, ale z lipového dreva, voňavého ako med. Netrápil sa viac kvôli pokladom, veď v kolíske mu žena kolísala ich najväčší poklad, aký len ľudia môžu mať - ich vlastné dieťa. A. Černochová: Tajomný kočiš, Alfa press Bratislava 1995
anna       17.02.2008  07:30:19
Je pre mňa cťou, že ste zaradili povesť o hrade banka Chromý páv z mojej autorskej knihy. Veľmi si to vážim. Nevhodné a oplzlé slová opravdu nemajú čo robiť na Vašej kultúrnej stránke a vyraďte, prosím, komentáre takéhoto charakteru. O hradoch a zámkoch nájdete veľa v knihách A. Medňanského, spisov. J. Domastu apod. Aj sama mám niekoľko originálnych, napr.: Povesť o bezkostnom rytierovi z knihy Tajomný kočiš (Alfa press Bratislava 1995, 1996, 1997) - skrátená forma : Zrúcaniny hradnej veže na Setvákech skale neďaleko Lubiny už hľadá máloktorý turista, odradí ho kameňolom. Podľa historika Dr. Júliusa Etheyho slúžila spolu s vežou na staroturianskom cintoríne ako predveža - hláska - k Čachtickému hradu. Bola chránená hlbokou priekopou. Ľud ju nazýval Hradište alebo Starý hrad. K nej sa viaže povesť: V Lubinskom zámku, postavenom na skale a vyloženom mramorom, vybavenom zlatom a striebrom, žil bohatý rytier, ktorý sa rozhodol, že sa nikdy neožení. Rozhodnutie bola jedna vec, skutočnosť iná. Krv nie je voda - pri svojich potulkách lesom zastavil koňa pri peknom dievčati, ktoré bolo neobyčajne krásne. Keď ju oslovil, práve naberala vodu zo studničky. Spočiatku sklopila hlavu, nepočúvala ho a utekajúc niesla v džbáne vodu koscom trávy. Rytier ju potom neustále vyhľadával, chodil za ňou ako jej vlastný tieň, pekné reči viedol, až získal jej dôveru. Rozina, obyčajné dievča,schovávala svoje túžby pred svojimi, málo chodila medzi dievčence, bála sa budúcnosti. Rytier bral život ľahkovážne. Pomútil jej myseľ a často jej prisahal, že keď sa mu podvolí, zoberie si ju za manželku. Rozina bola zaľúbená, nevedela myslieť na nič iné, iba na to, kedy sa spolu stretnú. Uverila mu, veď prísaha rytiera bola prejavom cti. Keď mu však po čase oznámila, že čaká dieťatko, iba sa jej vysmial: "Ty pocháblica, dobre si uvedom, že zásnubami s tebou by som zhanobil svoj zemiansky rod!" Opustená a oklamaná Rozina si skoro oči vyplakala, blúdila krajom v čase i nečase. Na jeseň porodila na poli krásneho syna. Nezniesla však rytierove poníženie, nevládala niesť ťarchu hanby a potupy. Vytiahla z uzlíčka nôž a svoje dieťatko prebodla. Potom nôž obrátila proti sebe. Z jej nádherných pŕs vystrekla krv. A všade tam, kde padali kvapky, vyrástli na jar kráľovské ľalie, smutne kloniace svoje hlávky. Každoročne na toto miesto prilietava sláviček a nad jej hrobom žalostne spieva. Ľud nezabudol na Rozinu, ale meno podlého rytiera už nik nepozná. Ten prestal chodiť medzi ľudí. Bledol a chradol. Ani po smrti nemal pokoj - ako "bezkostný rytier" strašil tých, čo blúdili v noci týmto krajom. Prajem pohodu pri čítaní Vašich stránok
Jofo: Som veľmi rád pani Anna, že sa Vám páči naša stránka a tak isto aj to že Vám nevadí zverejnenie príbehov z Vašich knižiek. Natrafil som na ne náhodou, keď som si nechal vyhľadávať v knižnici kľúčové slovo povesti. Hneď som si ich požičal a veľmi sa mi páčili. Okrem povestí týkajúcich sa hradov aj rôzne príbehy jednoduchých ľudí z obcí okolo Čachtíc, Nového Mesta, atď... Celkom ma pobavili, niektoré aj rozosmiali. Som veľmi rád, že ešte aj dnes vychádzajú takéto knižky. Škoda len, že takýchto knižiek nie je viac aj z iných oblastí Slovenska. Okrem povesti o hrade Bana som už zverejnil aj skrátený príbeh o pánovi konzulovi z Drugetovej kúrie v Čachticiach. Ešte by som mal jednu otázku (ak si teda nespomeniem na ďalšie): V knižke (neviem teraz ktorej presne) je aj povesť o hrade s názvom Orlohrad. Aký hrad to je? Je to názov niektorého z existujúcich hradov, alebo je to len vymyslený hrad v povesti? Lebo aj na také som už natrafil: Tvarožniansky hrad, hrad na Červenej skale...
nikolas       10.02.2008  17:28:45
dobri jeto pekne ale ja bisom to nechal tak ako to bolo lebo toje pamiatka
Peter     07.02.2008  23:11:10
Zdravím, chcem pochváliť autorov tejto stránky za vynikajúcu prácu! Sám hrady veľmi rád navštevujem, a spomínam si keď som sa ko malý hrával na hrade Brekov a Jasenov, môžem už len nostalgicky vypustiť slzičku a pozrieť na šabľu ktorá sa raz pri výkopových prácach našla na hrade Brekov a mám ju na stene :-))) Škoda tých fotiek Jasenovského hradu, nakoľko sa mi páči najviac!
Tyr     07.02.2008  19:54:30
no nemozem sa vyjadrit k predoslemu pozadiu lebo som ho nevidel :) ale stranka je prehladna dobra praca ;)

Pridanie komentára

Meno*:
E-mail:
Komentár*:
* Polia označené hviezdičkou sú povinné!