Kniha návštev
stephen zvolensky 
20.03.2008 04:38:47
20.03.2008 04:38:47
maybe i should learn slovak
anna 20.03.2008 04:04:52
20.03.2008 04:04:52
Mali ste hádam na mysli " o Šalianskom kaštieli"?
noni 16.03.2008 23:50:14
Prosím, existuje nejaká dobrá duša, ktorá by sem dačo aj o Šalanskom kaštiely pripísala? Veľmi by mi to pomohlo... kujeem
anna 13.03.2008 01:26:22
13.03.2008 01:26:22
Ja iba pridávam na občerstvenie kratučkú báseň Ovečky na Hradnom vrchu
ku krásnej snímke Čachtického hradu s ovečkami (z mojej zbierky Vášne a križovatky): "Ach, kde ste sa len roztratili, ovečky mojej mladosti?
Nad Hradným vrchom vietor kvíli,
v bláznivých tancoch šantia víly,
ticho svoj tajomný závoj rozhostí.
Pasáčik na píšťaľke vyhvizduje,
zaklial vás všetky do skaly.
Tu rytieri, vojská zabudnuté
spod rumov zrazu povstali!" Srdečne zdraví Anna
Peter D. 10.03.2008 11:14:48
10.03.2008 11:14:48
Neuspesne hladam kontakt na autora fotografii. Mohli by ste mi prosim poskytnut kontakt. Velmi surne.
anna 27.02.2008 03:44:07
27.02.2008 03:44:07
Pre ďalšie upresnenie: povesť o hrade Orlohrad sa viaže k Podjavorine a obci Lubina pod Javorinou na slovensko-moravskom pomedzí. anna
anka 26.02.2008 12:49:25
dobry den, som bardejovcanka, ale nikdy som netusila ze tu bol kedysi nejaky hrad. velmi zaujimave info, dobra praca, len tak dalej!
anna 21.02.2008 10:45:49
21.02.2008 10:45:49
Srdečne Vás zdravím ako správcu tejto sránky a verím, že aj takto bude viac čítaná, máte moje sympatie a plnú podporu. Ľudia s ľuďmi-hory s horami. Hrad Orlohrad sa nachádza v mojej knihe Hviezdny prach, str. 32 - Šľachetná pomsta. Romantický vymyslený príbeh na základe povesti, ktorú napísal a v rukopise sa ako v jedinej próze zachovalo ( ja som ho iba prepracovala) voľné dielo Karola Holubyho - Lubinského, popraveného spolu s V. Šulekom v r. 1848 v Hlohovci. Hrad sa vraj nachádzal pod majestátnou Javorinou v údolí zvanom Lipiny.
Dovoľte, aby som Vás informovala o mojom diele:
autorka Anna Černochová -5 kníh povestí :
Tajomný kočiš, Odkryté poklady, Hviezdny prach, Krajina návratov, Záhadný posol - príbehy a povesti z Považia.
Ďalej kniha príbehov z detstva a študentských čias Uličky našej mladosti. Zbierka básní, venovaná aj osobnostiam (napr. univ.prof. R. Macúch, orientalista, primabalerína Eva Kyjovská - Lišková, atď), ktoré už nie sú medzi nami, pod názvom Vášne a križovatky. 3 spoluautorské knihy: 111 úsmevných medicínskych príbehov, Klenotnica Považian, monografia Podolie. Viac ako 900 článkov v rôznych periodikách, atď. Okrem toho, že som pracovala 37 rokov v rôznych podnikoch, poslednch 14 rokov v Novomestskej nemocnici. Mám dve dcéry, jediného manžela a štyri vnučky, o ktoré sa starám ako každá dobrá stará mama.
Nuž, čo dokáže žena... A keby som tak mala veľa voľného času! Píšem dve hodiny denne a niekedy ani to. Besedy po školách + spoločenské povinnosti... História tiež vyžaduje aj veľa sa vzdelávať a pátrať. Nechodím na klebety a to je množstvo ušetreného času. Fascinuje ma tiež príbeh Alžbety Báthoryovej - môj rod pochádza z Čachtíc - Želovian . doložený do roku 1765 - prapradedo bol čižmársky majster, ktorý odovzdával panstvu jeden pár čižiem zdarma na Vianoce, mal veľa záznamov o učňoch a tovarišoch. Mal aj obradú truhlicu - tá je v múzeu v Čachticiach.
Na internete ešte neviem dobre pracovať, som samouk, musím sa naučiť aj zasielať foto apod. Všetko chce čas. Veľa účastníkov a čitateľov Vašej stránke praje Anna.
skisebo 18.02.2008 10:52:55
superr stranka
anna 17.02.2008 07:56:44
17.02.2008 07:56:44
Had so zlatým kľúčom
(Povesť o poklade na Čachtickom hrade - skrátené)
Pásol raz pastier ovce na Čachtickom hrade. Spoľahol sa na verného pomocníka - psa Dunča, ľahol si na chrbát a začal ebeské barančeky počítať. Zrazu zaspal. Vo sne sa mu zjavila pani v bielom rúchu, v ruke niesla liesku,porastenú odspodu až po vrch imeľom. Pastier vedel, že kto tú paličku nájde, má otvorenú cestu k pokladom, bol to znak nevšedných vedomostí. Pani riekla: "Poď so mnou do hradu, ukážem ti poklady, o akých si nikdy ani nesníval!" Pastier sa od ľaku prebudil, zjavenie zmizlo. Na druhý deň opäť zaspal a pani sa zjavila znova: "Poď so mnou, už nebudeš musieť nikdy ovce pásť," volala ho. Pastier mátožne vykročil za ňou. Šibla čarovnou paličkou po skale, tá sa otvorila a spolu vošli do podzemia. A tam na kameni, pred mohutnými okovanými dverami ležal had. Na hlave mal korunku, v ústach držal velikánsky zlatý kúč. "Môj sluha ťa dovedie k pokladom," riekla pani, "musíš však od neho prevziať tento kľúč. Ale nie hocijako, iba ústami. Rukami si nesmieš pomáhať." Zľakol sa pastier a rozbehol sa naspäť. "Zbabelci nikdy poklady neuvidia!" zvolala biela pani. Šibla čarovným prútikom a pastier sa ocitol uprostred ovčieho stáda. Na druhý deň prišla pani v čiernom odetá a riekla pastierovi:"Neposlúchol si ma, pastier, premeškalsi veľkú príležitosť.Teraz dostane poklad len ten, koho vykolíšu v kolíske zhotovenej z dreva divej črešne. Tá čerešňa raz vyrastie na pustom Čachtickom hrade," dopovedala a viac sa neukázala. Darmo pastier pozeral, či nezačína rásť čerešňa napustnúcom hrade, darmo nebeské stádo počítal, aby zaspal, spánok ani zjavenie neprichádzali. Keď sa neskôr pastier oženil, narodil sa mu syn. Raz, keď mu robil kolísku, nečakane si spomenul na bielu paničku,aj na jej slová o čerešni. No kolíska bola už napoly vystrúhaná, ale z lipového dreva, voňavého ako med. Netrápil sa viac kvôli pokladom, veď v kolíske mu žena kolísala ich najväčší poklad, aký len ľudia môžu mať - ich vlastné dieťa.
A. Černochová: Tajomný kočiš, Alfa press Bratislava 1995