Kaštieľ bol postavený roku 1668. Dal ho postaviť chorvátsky bán Mikuláš Draškovič. Budova neskôr patrila rodine grófa Forgácha. Posledným majiteľom bol gróf Čenkay. Už schátralú budovu prenajímal chudobným, čo jej stav ešte zhoršovalo. Zomrel bez potomkov a kaštieľ prepadol v prospech štátu. V rokoch 1954-1958 bol adaptovaný na nové využitie.
Kaštieľ je poschodová bloková budova s výrazným stredným rizalitom.
Na prízemí fasády smerujúcej do záhrady má otvorenú arkádovú chodbu.
Bočné krídlo má predstavané schodište.
V hlavnej sále sú zvyšky renesančného krbu.
December 2007 - v kaštieli sa nachádza múzeum, otvorené len v letnej turistickej sezóne.
Renesančná budova postavená na začiatku 17. storočia. Postavil ju gróf Juraj Druget z Humenného - manžel Kataríny Nádasdyovej - dcéry Alžbety Báthoryovej. Neskôr budovu vlastnila rodina Jesenských. Záhradu vedľa kúrie premenil na fantastickú expozíciu cudzokrajných rastlín a stromov. Ešte asi pred 50-timi rokmi tu chodili školy na exkurzie. Dnes je záhrada zničená. Kúriu sa pokúšali opraviť mládežníci zo Stromu života, výsledky ich práce sú bohužiaľ nebadateľné.
Kúria je prízemná dvojkrídlová budova s bočnou afsádou, s arkádovou chodbou vo dvore.
December 2007 - objekt je mierne zanedbaný, pravdepodobne obývaný dvoma alebo troma rodinami.
Kaštieľ pochádzajúci zo začiatku 16. storočia. Roku 1772 vyhorel.
Zostal po ňom len zvyšok jedného múru.
Michal Országh de Guthy dostal Čachtice v roku 1436.
Bol kráľovským pokladníkom a uhorským palatínom v rokoch 1458-1484.
Posledný Országh - Krištof zomrel v roku 1567. Je pochovaný v Čachtickom kostole.
Kaštieľ nazývaný aj ako cisársky, alebo Báthoriovej.
V tomto kaštieli bývala Alžbeta Báthoryová so svojím manželom Františkom Nádašdym, keď sa práve zdržiavala v Čachticiach.
Tu spáchala časť svojich zločinov. V roku 1662 kaštieľ vyhorel, ale ešte ho opravili.
Po smrti Františka Nádašdyho II. (roku 1671), odsúdeného na smrť pre účasť na protihabsburskom sprisahaní,
jeho majetok zhabal štát. Časť prenajal Révaiovcom a Draškovičovcom.
Neskôr (roku 1695) kráľovská komora predala majetok Krištofovi Erdödimu.
Posledným majiteľom neobývaného kaštieľa bol statkár Springer.
Kaštieľ mal po uskutočnenej prístavbe jedného krídla pôdorys v tvare U.
Jeho obraz sa nezachoval. Zachoval sa však opis hradného kapitána Pavla Kardoša z roku 1645.
Kaštieľ mal 46 miestností – dve veľké sály, z ktorých tá v novom objekte mala až 13 okien.
Boli tu panské obývacie izby, spálne, klenotnica, dve jedálne, kuchyňa, pekáreň, miestnosti pre čeľaď a sklady.
V kaštieli bolo päť pivníc a pod záhradou ešte rozsiahle labyrinty.
Okolo kaštieľa bola ovocná a kvetinová záhrada a za ňou vinohrad.
Zachovala sa kamenná pivnica, ktorá slúži Poľnohospodárskemu družstvu Čachtice na uskladnenie vína. Zo severnej strany nad cestou na Višňové sú pozostatky múra a bašty, ktorý tvoril ohradu.
Veveričky pána konzula - Drugetovskú kúriu v Čachticiach starší ľudia nenazvú inak ako konzulovec, podľa jej posledného majiteľa, šľachtica Jesenského. Bol to veľmi vzdelaný človek, ovládal diplomaciu a niekoľko jazykov. Mal povesť humanistu a ešte aj šarvancov z ulice učil láske k prírode, o čom svedčí aj táto príhoda: Viac...