Šaštínsky hrad bol postavený ešte pred vznikom uhorského štátu. Bola pri ňom doložená osada strážcov, ktorá upozorňuje na trvalé usadenie maďarského etnika.
Základ historického mena Šaštín (Sasvár) nepochádza z maďarčiny ale zo slovanskej slovnej zásoby. Označuje geografický charakter krajiny, v ktorej si Slovania s obľubou zakladali svoje sídla - močaristé územia alebo miesta, ktoré boli chránené vodnými tokmi. Termín "šáš" prijali do starej maďarčiny Maďari od Slovanov. Sasvár, t.j. sás "tŕstie, šaština" a vár "hrad v bahnistom teréne zarastenom tŕstím".
Šaštín bol najprv správnym svetským centrom, až potom sa stal sídlom archidiakonátu. Na začiatku 11. storočia patril Šaštín skôr k Bratislave, ale už pred koncom 11. storočia spadal pod Nitriansky archidiakonát. Neskôr bol tento pohraničný vicearchidiakonát v Šaštíne povýšený na archidiakonát a tým súčasne boli obmedzené práva Bratislavskej kapituly na jeho území. Šaštínsky archidiakonát zahŕňal obce nielen severného ale aj južného Záhoria. Prvá písomná zmienka o šaštínskom archidiakonáte pochádza z roku 1210 - spomína sa v nej archidiakon Matej zo Šaštína (Sasvar). Z roku 1218 je zmienka o archidiakonovi Jánovi zo Šaštína (Saswar). Archidiakoni zo Šaštína (de Saswar) sa uvádzajú aj v priebehu celého 13. storočia.
Existenciu vojakov - strážcov na území Šaštína potvrdzuje listina z roku 1279, v ktorej sa spomína darovanie majetku na Spiši Filipovi z rodu Zolok, lukostrelcovi zo Šaštína. Šaštínsky hrad je v písomnostiach zachytený až v roku 1289, keď ho dobyli vojská rakúskeho vojvodu Albrechta, ktoré vtrhli na územie juhozápadného Slovenska už v roku 1287. V roku 1294 je hrad zachytený v súvislosti s jeho obsadením Nemcami. Pri tejto príležitosti kráľ Ondrej III. daroval komesovi Abrahámovi, synovi Menolda za jeho zásluhy v boji proti Nemcom pri znovuvydobití hradu Šaštín zeme prislúchajúce hradu Hlohovec. V podobnej súvislosti sa spomína aj v roku 1296.
Začiatkom 14. storočia sa Šaštínsky hrad dostal do rúk Matúša Čáka Trenčianskeho. V roku 1317 kráľ Karol Róber daroval majetky Šaštín a Brodské komesovi Abrahámovi Rufusovi (Červený) na vyrovnanie strát. Spôsobil mu ich kráľov neverný bývalý palatín Matúš Čák. Oba majetky patrili do panstva hradu Šaštín. O existencii šaštínskeho panstva v 14. storočí svedčí aj listina z roku 1323. Uvádzajú sa v nej Sikuli v šaštínskom komitáte (in comitatu Saswariensi). Sikuli zo Šaštína (de Saswar/Saaswar) sa v nej uvádzajú aj ako svedkovia.
Šaštínske panstvo postupne strácalo svoje pozície. Šaštín prestával byť politicko-organizačným centrom, ostal len duchovným centrom Záhoria. Pohltilo ho susedné Holíčske panstvo. V roku 1392 získal hrad Holíč a s ním i Holíčske panstvo Stibor zo Stiboríc, Šaštín je uvedený medzi obcami, ktoré spadajú pod panstvo. O hrade v Šaštíne už nie sú žiadne údaje, pravdepodobne v 14. storočí zanikol, resp. stratil na význame.