Čachtický hrad

Discussion

Gabriel     13.09.2017  15:07:10
http://www.cachtice.sk/2017/09/ukoncenie-letnej-turistickej-sezony-na-cachtickom-hrade-dna-23-9-2017/
Gabriel     12.09.2017  13:15:44
https://mytrencin.sme.sk/c/20645038/v-spojenych-statoch-zomrel-druhy-z-dvojice-falosnych-filmarov-cachtickeho-natacania.html
Gabriel     18.06.2017  10:15:20
https://www.facebook.com/events/1576432215701296/?acontext={%22ref%22%3A%224%22%2C%22feed_story_type%22%3A%22308%22%2C%22action_history%22%3A%22null%22}
Gabriel     27.11.2016  09:30:13
http://www.teraz.sk/magazin/krvava-grofka/226899-clanok.html
Gabriel     30.09.2016  19:31:18
https://www.facebook.com/nahrade.sk/photos/a.655471751219551.1073741828.653070561459670/868927786540612/?type=3&theater
Gabriel     16.09.2016  10:09:59
https://www.facebook.com/Cachtickyhrad/photos/a.1381141852210318.1073741829.1381079025549934/1706859109638589/?type=3&theater
Gabriel     28.06.2016  10:35:00
JANURA, Tomáš. História Čachtického hradu od jeho počiatkov po obdobie rozpadu na zrúcaninu [To the History of the Čachtice Castle from its Beginnings till its Transformation into Ruin]. In Studia Historica Nitriensia, 2013, roč. 17, č. 2, s. 43-63. ISSN 1338-7219. (Centrum excelentnosti SAV : Slovenské dejiny v dejinách Európy. Vega 2/0099/12 : Štrukturálne premeny komunikačnej praxe v novoveku. Ved. riešiteľ Viliam Čičaj). Typ: ADFB
Gabriel     14.05.2016  11:39:22
http://www.cachtice.sk/2016/05/pozor-zmena-terminu-otvorenia-letnej-turistickej-sezony-na-cachtickom-hrade/
Gabriel     03.05.2016  19:00:12
http://www.cachtice.sk/2016/04/slavnostne-otvorenie-letnej-turistickej-sezony-na-cachtickom-hrade/
Martina     15.02.2016  22:59:03
prvy krat som ho navstivila v roku 2011, potom o styri roky neskor- neverila som, ze je to ten isty hrad- klobuk dolu. Hrad ma momentalne otvaracie hodiny, plati sa vstup (ak spravne pamatam- 2€ na osobu, 5€ rodinny vstup), avsak su tam aj sprievodcovia. Uzastna praca, bodaj by sa takto menili aj ostatne hrady :)
chrobi     18.01.2016  13:18:16
da sa nan dostat volne? alebo su otvaracie hodiny?
Manuela Virdzeková        15.09.2015  21:01:23
Dnes sme navštívili a veľmi sa nám páčil. Možnosť zaparkovať cca 1 km pod hradom. Veľmi pekný výklad od sprievodcu. Vcelku pekný hrad a dobrý zážitok :)
Gabriel     26.05.2015  11:58:18
Hrad je po rekonstrukcii a je to fakt skvost. Dakujem pani Anne za pekne prispevky.
Noin162        27.04.2015  20:21:13
dobre na to ked mate robit povesti nemusite vyhladavat obsah tu je napisany a moyete to opisat
viera        04.09.2014  10:48:39
Poprosim autora fotografie cachtickeho hradu pod menom peterk, mozete sa mi prosim ozvat? mam zaujem o odkupenie Vasej fotosnimky.dakujem!
Sára        22.05.2014  18:31:09
Táto povesť sa mi velmi páči.Používam ju na môj projekt do Vlastivedy
Filip        15.04.2014  20:16:39
Je už hrad sprístupnený? Viem,že z dôvodu rekonštrukcie sa tam nedalo dostať.
krtko        06.04.2014  14:04:00
bavia ma povesti a rad si ich citam
krtko        06.04.2014  14:01:01
je to velmi dobra povest
Milan        21.02.2013  16:48:47
Je zaujimavé, že sa nikde neobjavili nákresy Kenekyho. Tento systémový pán spracoval predsa aj tento hrad- ako sa k ním dá dostať?Sú predsa zaujimavé- najmä v konfrontácii s prebiehajúcimi rekonštrukčnými prácami.
Milan     27.09.2012  14:42:40
Daniela,daj si nohy do ľadovej vody a čítaj argumenty bývalého riaditeľa archívu v Bytči - Dr. Kočiša. Už nám len to chýba, aby na túto stránku prispievali účastníci tvojho typu!!!
Daniela     26.09.2012  17:38:45
Podla mna bola Alžbeta Báthory jedna užasna zena je vela dohadou co o nej hovoria v negativach. Nikto nevie aka v skutocnosti bola a ci bolo vrazd 690 ci menej a ci viac nikto nezisti...Od mala Alžbetu Báthory uznavam ci uz zabila alebo nezabila tých ludi...Bola to studovana zena a zila odlucena od svojho muza...Urcite vela rodov chcelo ziskat ten hrad kedze mal skvelu polohu a bol nedobitnym... Proste to skratim aj keby tych ludi zabila viac alebo bola pometena ci nieco ine aj tak je to priam moj idol z minulosti...
Anezka        06.06.2011  18:15:55
Cesta od Čachtíc na Čechticki hrad pro auta uzavřena.od 1.6.2011
Milan     26.04.2011  23:36:28
V obci žil významný amaterský historik Vladimír Ammer - doporučujem jeho monografiu : Čachtice .
ivan      03.09.2010  01:36:00
zdravim Vas vsetkych, vecna skoda, ze na slovensku sa tak malo penazi venuje obnove pamiatok a este vacsia skoda, ze nedokazeme predat svoje vlastne a bohate dejiny, o ktorych sa radsej nepise. nespocet hradov a opevneni na nasom uzemi hovoria jasnou recou o tom, ze tu zil narod s vlastnou kulturou, hrdostou a so svojimi dejinami. Dejiny nasho naroda treba chapat v sirsich suvislostiach, ci v ramci velkomoravskej rise ci v ramci rakuska uhorska. Mame jasne miesto na mape europy a netreba sa nechat zastrasit roznymi politickymi tlakmi. Inak ak sem zabludi este Jan Orzsagh a necha na seba mail budem rad....do Amsterdamu idem aj buduci tyzden :-)
anna        09.08.2009  23:30:09
Je mi smutno, keď čítam takéto vulgárne vyjadrenia. Nepatria do slovníka vzdelaného človeka, najmä ženy, túžiacej po vzdelaní a poznaní. Aká vlastne bola tá A.B? Dnes to so 100% pravdepodobnosťou nevie nikto. Ľudia skôr uveria zlému ako dobrému. Zlého je dnes na svete opäť akosi veľa. Treba rozširovať dobro, je to ťažšie, ale povznášajúcejšie a osožnejšie pre celú spoločnosť. Dobré slovo človeka bohatého na slovo...
beata        30.07.2009  13:52:18
nikdy som tam nebola ale ideme tam zo skolou v septembri a toto mi pomohlo, ta bathoriova bola jaka puca
anna         27.06.2009  17:42:34
Veľmi ma potešil kontakt z Amsterdamu a práve od nositeľa takého významného mena ako je Ország. Z histórie pripájam: Michal Országh de Gut - kráľovský pokladník a palatín v rokoch 1458-1484. Na jeho žiadosť oslobodil panovník mestečko Čachtice od platenia daní a tridsiatkov. Venoval pozornosť obranyschopnosti hradu, dbal o jeho zveľadenie. Jeho kaštieľ stál vľavo za súčasným kostolom, na mieste kúrie Drughetovcov. Z kaštieľa je dnes iba kus múra, ktorý naznačuje, že budoba bola poschodová. Jeden z majiteľov Ladislav bol veľkým milovníkom vinohradníctva. Na kamenných rámoch okien a dvier kaštieľa bol vytesaný pnúci sa vinič. Jeden takýto kameň neskôr zamurovali na moste, vedúcom do kostolnej pevnosti. V kostole na hrobke Krištofa O. v sakristii je v súčasnosti obyčajná kamenná tabuľa. Pôvodná, z ružového mramoru je osadená do steny pri hlavnom oltári vpravo. Dominuje na nej postava rytiera a erb rodu,po obvode latinský text. Osadili ju tam na prelome 19. a 20. storočia,lebo chodiaci ju znehodnocovali. Jej text v preklade znie: "Na tomto mieste leží urodzený vznešený zomretý vo veku 32 dňa 19. októbra 1567, pred časom gróf Krištof Orság z Guty, sudca kúrie, poradca chrámu rímskeho, cisára Matiáša člen družiny kráľovského dvora, Novohradu gróf. Krištof prestúpil v r. 1550 na protestanstkú vieru, ľud musel prestúpiť na ich vieru. Čachtice boli 110 rokov evanjelické. Orsághovci dbali na správne vysádzanie poľnohospodárskych plodín, najmä viniča. Naučili Čachtičanov pestovať víno, ktoré sa dovážalo až na cisársky dvor kráľa Mateja (Matyáša) - obľuboval ho pre zvláštny, zemitý bukét. O zakladateľovi rodu Orsághovcov koluje legenda. Spracovala som ju vo svojej autorskej knihe: Anna Černochová: Hviezdny prach (Alfapress Bratislava, 1998) - skrátené: Raz sa kráľ Žigmund vracal z nepokojného Nemecka, prekročil so svojím sprievodom Uhorské hory (Malé Karpaty, pozn. autorky) a zastavil sa v jednej pohraničnej obci, aby si oddýchol. Na ulici sa hrali chlapci na vojakov. Vpreu kráčal udatný vodca s drevenou šabľou, bosý ťapkal v prachu. Za ním husacím krokom pochodovali kamaráti. Vôbec ich nezaujímalo, že neďaleko na koni ide mocný kráľ so svojím sprievodom. Kráľa hra detí zaujala, zastavil koňa a spýtal sa: "Hej, veliteľ, čí ste vy vojaci?" Nato malý veliteľ zastal a bpšiac sa päsťou do hrudníka zvolal: "Sme vojakmi tejto krajiny!" Nato sa kráľ zasmial a pýtal sa ďalej: "A keby som chcel byť vaším kráľom, chceli by ste mi slúžiť?" "Pravdaže by sme chceli," rozhodol vojačik - veliteľ. Odvážne vystupovanie chlapca tak kráľa pobavilo, že zašiel do chalúpky rodičov, vypýtal si ho od nich a vzal so sebou. Malý Michal študoval, učil sa etikete kráľovského dvora. Keď vyrástol, zaradil ho kráľ do svojho vojska. Mal v ňom oddaného bojovníka. Neskôr ho povýšil do šľachtického stavu a dal mu meno Orságh z Gúty. Po smrti Krštofa Orságha sa vrátilo čachtické panstvo do vlastníctva kráľa. Ten ho z vojensko-obranných dôvodov vymenil za hrad Kaniža (v dnešnom Maďarsku) s doplatkom päťdesiattisíc zlatých Uršule Kynižajovej, vdove po Tomášovi Nadašdym, teda svokre preslávenej Alžbety Bátoriovej. Nuž, čítajte a buďte na pôvod svojho mena hrdý. S pozdravom Anna, spisovateľka a publicistka.
Jan Orszagh        05.04.2009  12:36:13
Pisem z Amsterdamu a cital som si hlavne historicke udalosti,Dakujem Ti Anna,super vyklad!
Jan Orszagh        05.04.2009  12:35:44
Pisem z Amsterdamu a cital som si hlavne historicke udalosti,Dakujem Ti Anna,super vyklad!
Ivan        26.11.2008  13:59:48
Bol som tu fotit a zopar 360 panoram som dal na www.panoramas.ic.cz
anna     20.05.2008  02:24:54
danusiq, som rada, že Ti pomohli informácie o hradoch k vypracovaniu referátu na literárnu výchovu, ale už z hrdosti zasadnutia Tatrína práve v Čachticiach si viac cti slovenčinu, pozor na chyby, nedá sa to čítať!!!
danusiq     19.05.2008  14:19:16
no.... co mam na to povedat? no tak ja sa k tomu ani tak nevyjdrim ale pomohjlo mi to do skoly ako referat na litararnu vychovu.Maeli sme za ulohu najst na nete nieco o hrdoch a tak som si vybrala Čachtický hrad dakujem pomohlo mi to
konopka         13.05.2008  21:58:33
www.mkcachtice.manici.sk pozrite si akcie klubu dokumentarni film v podzemi cachtickeho panstva
anna         02.05.2008  20:59:37
Zaujímavá je história Čachtického hradu, ktorého staviteľom bol Kazimír z rodu Hunt-Pázmán (výstavba v r. 1263-1267). Patril pod Nitrianske vojvodcovstvo. Kazimírovi synovia Peter a Pongrác ho ubránili pred nájazdom českého kráľa Otakara II., ktorý ho veľmi poškodil. Potom patril Ctiborovcom z Beckova, český kráľ Žigmund ho daroval v r. 1436 Michalovi Országhovi z Gúty, ktorý zomrel bez potomkov, preto pripadlo hradné panstvo kráľovi Maxmiliánovi I. Tento ho dal do zálohy Uršule Kanižajovej. Jej syn František I. odkúpil hrad od panovníka v r. 1602. Po jeho smrti v r. 1604 zdedila panstvo jeho manželka Alžbeta Bátoriová. Po jej smrti pri delení majteku nedzi Nádašdyovcami a rodom Drugetovcov z Humenného v r. 1617 bol už málo udržiavaný. Panstvo sa celkove ešte za čias Alžbety Bátoriovej zdržiavalo v kaštieli, v obci. Na hrad sa uchaľovali v čase nájazdov rôznych útočníkov (Turci, Germáni, apod). Hrad dobyli v kurucko-labanských vojnách vojská Františka Rákociho II. v r. 1708, hrad vyhorel a začal chátrať.Väzenie na Č. hrade bolo známe tým, že z neho nebolo prakticky možné uniknúť. Zatvárali do neho previnilcov z celého panstva.V r. 1466 tu bol väznený vodca českých bratríkov Ján Švehla, ktorého chytili Staroturanci. V r. 1699 bol väznený Daniel Krman, superinetendant ev. c. a myjavský farár. Z väzenia sa mu odarilo ujsť vďaka pomoci - prezlečenia. V 17. st. tu väznili a popravili zbojníka Juraja Hrajnohu a spoločníkov. V r. 1736 tu sťali vraha Pavla Bráneckého. No a, pravdaže, starí ľuda tvrdili, že tu bola v kaplnke Altžbeta Bátoriová a to v tak uzučkom priestore, že mohla iba stáť a od hladu si objedala ramená. Kto ide v noci týmto krajom, počuje tajné šepoty dievčat, ktoré vraj skántrila. Nech je to ako je, z vrchu je prekrásny výhľad na celú Považskú kotlinu a na západ zase na vrchy Javoriny. Aké je to krásne sa tak rozprávkovo báť!
anna        10.03.2008  20:29:15
Čachtice - Čekče, Čechte, Čechtic, vraj odvodené od slovanského čechati, čiže kopať, hľadať v zemi. Z Čachtického hradu je prekrásny výhľad na východ na Považský Inovec a kotlinu a na západ na majestátnu Javorinu, oddeľujúcu Slovensko od Moravy. Čachtický hradný vrch je zákonom chránená lesostep s endemitmi, ako napr. kavyľ Ivanov, klinčeky, skalné ruže apod. Z hradu vidno riečku Jablonku vo Višňovskej doline, jej prelom - rarita, lebo na severnej časti doliny sa prudko stáča na juh. Pôvodný kaštieľ AB sa nachádzal za kostolom smerom do Medzihoria - smer Višňovská dolina vľavo, ešte je vidno pozostatky múru. Vľavo sa nachádza kúria rodu Drughetovcov z Humenného, odkiaľ si pán Tematína Berčéni Mikuláš viedol k oltáru dcéru AB Katarínu. V Čachticiach, v pôvodne Draškovičovom kaštieli si možno prezrieť muzeálne pamiatky so sprievodným slovom o AB, resp. expozíciu IV. sednice Tatrína, na ktorej sa zástupcovia slov. inteligencie rozhodli povýšiť slovenčinu na spisovný jazyk. Sú tu rôzne pohostinstvá, kde sa dá dobre občerstviť, prípadne si kúpiť malé suveníry, resp. publikácie. Obec Čachtice má bohaté zdroje pitnej vody (270hl/min) a zásobuje výtlakom cez Čachtický vrch mesto Stará Turá a okolité obce - zvláštnosť. Čachtice - bývalé stredoveké mestečko, kde bola vysoká i stredná šľachta, zemani, veľa remeselníkov najmä habánskeho pôvodu, latifundistov, ale aj veľa remesleníkov, ktorí stavali Budapesť, no v čase I. ČSR aj veľa chudobných robotníkov a bírešov. Tu sa tlačili tajne prvé čísla novín Hlas ľudu a Iskra. Krásny pobyt želá Anna
Bel        15.01.2007  12:06:34
Do dediny sa priveziete medzimestkou dopravou. Vystúpite pri kostole a dáte sa pomedzi dva rady domov, po úzkej uličke, hore kopčekom, na výstup. Ak sa priveziete osobným autom, môžte auto odparkovať priamo na lúke po hradom. Celkový výstup je nenáročný a veľmi príjemný. Ak by ste očakávali ukážkový hrad krvavej grófky, nebuďte sklamaný - nájdete tu len zrúcaninu, na ktorú sa vyškriabete na vlastné nebezpečenstvo (ostane ako na každú inú) . Nehľadajte ani chodbu do podzemia, je dávno zasypaná a poškodzovať túto pamiatku by vás stálo draho. Spravte si pekný výlet, pokochajte sa okolitou prírodou a ak vám ešte ostane chuť a sily, vyberte sa na jednu z túr, ktoré sa v okolí hradu dajú absolvovať...

Feedback adding

Name*:
E-mail:
Feedback*:
Fields signed * are obligatory!