Takmer k všeobecnému povedomiu nielen obyvateľov Košíc, ale azda všetkých, aspoň trochu ovládajúcich základy stredovekých dejín Slovenska a Uhorska, patrí poznatok, že Košice patrili v stredoveku ale aj v novoveku k významným kultúrnym a ekonomickým centrám východnej časti Uhorska. Vďačili za to nielen svojej polohe na významnej obchodnej ceste, spájajúcej Balt so Sedmohradskom. Často zabúdaným a nevšímaným faktom je, že ležali na okraji bohatých horských oblastí – Slánskych vrchov a Slovenského rudohoria. To bolo v minulosti nielen nevyčerpateľnou zásobárňou stavebného kameňa a dreva, ale poskytovalo aj bohaté zdroje rúd železa, olova ale aj zlata a striebra. Využívanie zlata z tejto oblasti sa predpokladá už v staršej dobe bronzovej, v období označovanom ako otomanská kultúra [1]. Rudy z východnej časti rudohoria mohli byť zdrojom bohatstva viacerých osád z obdobia otomanskej kultúry, ktoré poznáme z Košickej kotliny [2]. Renesancia rudnej ťažby v stredoveku, už azda na začiatku 13. stor. mohla byť jedným z podnetov pre založenie stredovekých Košíc. Nepochybne až do novoveku, do obdobia úpadku rudného baníctva v Slovenskom rudohorí, mala významný podiel na ich hospodárskej prosperite.
Tak ako je poznatok o významnom postavení Košíc v stredovekom Uhorsku dnes viac menej všeobecne známy, tak sa pomaly zabúdalo vo všeobecnom povedomí na lokalitu, ktorá mala mať kedysi možno ešte významnejšiu úlohu – na Košický hrad. Je pravdou, že sa takmer neobjavuje v stredovekých písomných prameňoch, a ak áno sú o nej iba nepriame zmienky. Iba občasne sa záujem o ňu objavil na počiatku novoveku, ale aj. v 17. a 18. storočí. Niekedy bývala stotožňovaná s hradom Sokoľ. Ide však nepochybne o iný vrcholnostredoveký hrad v katastri obce rovnakého mena[3]. Inokedy ju stotožňovali s územím označovaným v stredovekých písomných prameňoch ako Horné Košice. Aj tu však skôr ide o iné územie, ležiace medzi stredovekým mestom a úpätím kopca Hradová. Písomné pramene nám teda o hrade nič nehovoria, alebo hovoria iba veľmi málo. A tak do istej miery môžeme označiť hrad nad Košicami na vrchu Hradová ako tajomný hrad, ukrývajúci nielen tajomstvá o dobe svojho vzniku, či existencie, o jeho úlohe v stredovekej sídliskovej štruktúre, ale aj o tom či vôbec hradom bol a či nešlo iba o neúspešný pokus o výstavbu hradu.
Odpovede na túto otázku sa pokúsilo nájsť viacero bádateľov už v minulosti. V roku 1924 tu vykonával výskum Dr. J. Polák z košického múzea. Žiaľ, dosiaľ sa nenašla žiadna dokumentácia tohto výskumu. Preto sú cenné poznatky súčasníka Dr. J. Poláka, Felixa Pogranyi-Nagya. Ten vytvoril prvý komplexný náčrt pôdorysu celého opevneného areálu (obr. 1). Okrem dodnes zachovaných a čitateľných múrov predpokladá existenciu ďalších dvoch línií opevnenia. Jedna z nich by mala vytvárať rozsiahle nádvorie na južnom úpätí vrcholového skalného hrebeňa. Ďalšie by malo po vonkajšej strane lemovať celú severovýchodnú stranu hradného areálu. Cenné sú aj jeho informácie o 1,5 m hrubej vrstve sutiny odstránenej v r. 1924 pri výstavbe rozhľadne a tiež o zvyšku klenby v skalnej rozsadline na tomto mieste. Spomína aj o do skaly tesanú priehlbeň v strede vrcholového hrebeňa[4]. Jeho zmienky o jednotlivých stavbách však nie sú spoľahlivé. Sú do značnej miery ovplyvnené interpretáciami. Vyžadujú si dôsledné preverenie, lebo napr. do miesta dodnes viditeľného zvyšku obvodovej hradby na juhovýchodnej strane lokalizuje vežu. Podobne otázna je aj existencia dvoch predpokladaných brán v juhovýchodnej hradbe. Pochybne pôsobí aj pravidelné kruhovité vyznačenie brala na juhovýchodnej strane opevnenia. V príspevku sú však aj zmienky o vykopávkach košického múzea pod vedením Dr. Poláka, ktoré odkryli až 2 m vysoké hradby.
Prvé moderné podrobnejšie zhodnotenie pozostatkov hradu na Hradovej je heslo v publikácii M. Slivku a A. Vallaška venovanej hradom na východnom Slovensku. Autori zdokumentovali najlepšie zachovanú časť opevnenia na severozápadnej strane Hradovej spolu s valcovou vežou na vrcholovom výbežku skalného brala. Na základe týchto pozostatkov opevnenia predpokladali celkový rozsah opevneného komplexu 150 x 60 m. Podľa rozčlenenia hradby na niekoľko úsekov predpokladali, že ide o nedokončenú stavbu. Pokúsili sa presnejšie časovo zaradiť jeho výstavbu. Pri datovaní sa opierali o donáciu kráľa Štefana z r. 1261, ktorou daroval územie Horných Košíc košickým hosťom. Keďže v tejto listine sa nespomína hrad, či iné opevnené sídlo predpokladali, že ešte hrad nestál. Jeho výstavbu kládli do obdobia rokov 1303 až 1307 a za jeho staviteľa považovali palatína Omodeja Abu. Impulzom pre výstavbu malo byt nepriateľské postavenie mesta a palatína v dobe dynastických sporov o následníctvo na uhorskom tróne na začiatku 14. storočia. V rámci zmieru, ktorým sa celý spor ukončil sa Omodejovci zaviazali, že nebudú stavať nového hrady na svojich, alebo iných majetkoch bez kráľovského povolenia. Táto zmienka je považovaná za nepriamy doklad stavby hradu na Hradovej[5].
Ďalší výskum vykonával v rokoch 1994-1997 na Košickom hrade Archeologický ústav SAV v Nitre pod vedením Dr. Pavla Mačalu. P. Máčala prebádal aj zabudnuté zvyšky opevnenia na juhovýchodnej strane. Žiaľ výskum dosiaľ nebol spracovaný a nie je dostupná ani žiadna dokumentácia.
Zatiaľ najkomplexnejšie hrad opísal a zhodnotil v Encyklopédii slovenských hradov M. Plaček[6]. Popísal situáciu v teréne s celým rozsahom hradného areálu (obr. 2). Opevnené sídlo na Hradovej považuje za zvyšky rozsiahleho, avšak nedokončeného hradu. V otázke zakladateľa nadväzuje na úvahy M. Slivku a Vallaška, že by mohlo ísť o dielo Omodeja Abu zo začiatku 14. storočia. Zároveň však pripúšťa možnosť, že opevnené sídlo na Hradovej je nedokončeným protitatárskym útočiskom.
V roku 2011 a 2012 sa v súvislosti s pripravovanou obnovou a revitalizáciou hradného areálu uskutočnil rozsiahly archeologický a stavebno-historický výskum. Výskum areálu iniciovalo mesto Košice a n. o. Košice – európske hlavné mesto kultúry 2013 a bol vykonávaný s finančnou dotáciou Ministerstva kultúry SR v rámci dotačného programu Obnov si svoj dom. V oboch rokoch ho vykonával Archeologický ústav SAV v Nitre a Mgr. Michal Šimkovic a Ing. Miroslav Matejka. Výskum sa pokúšal hľadať odpovede na viaceré otázky. Aký bol celkový rozsah hradu a jeho podoba? Bol vôbec dostavaný a aká bola jeho funkcia? Existovali na hrade aj ďalšie stavby? A kedy vôbec vznikal?
Hrad, či skôr jeho zvyšky ležia na tiahlom kopci na severnom okraji Košíckej kotliny. Ten je výraznou terénnou dominantou, ktorá sa vypína nad údolím Hornádu., ohraničujúcim kopec z východnej strany. Na západnej strane svahy Hradovej klesajú do údolia Čermeľského potoka. Z Hradovej je dobrý výhľad na celú Košickú kotlinu. A naopak na rozdiel od ostatných kopcov v okolí, Hradová bola a je dobré viditeľná takmer zo všetkých miest v Košiciach, či už z údolia Hornádu, alebo jeho terás a okolitých kopcov. Hradný kopec je na mieste styku tektonických jednotiek kvarcitov spodného triasu, arkóz a bridlíc permu a biotitického granodioritu. Kvarcity tvoria na juhozápadnej strane hrebeň, ktorý mohol byť využitý ako prirodzená ochrana[7]. Permské arkózy a bridlice, ležiace pod triasovými kvarcitmi, vytvárajú východne a severovýchodne od hrebeňa dve terasy, ktoré sú súčasťou plochy, ohraničenej zachovanými zvyškami opevnenia. Ako ukázalo podrobné polohopisné zameranie hradu, viditeľné relikty opevnenia ohraničujú plochu približne 6,5 ha a ide o jeden z najrozsiahlejších stredovekých hradov na území Slovenska (obr. 3).
Archeologickým výskumom sa zistilo, že horná terasa bola využitá už v mladšej a neskorej dobe bronzovej v období gavskej kultúry. Pozostatky zisteného osídlenia predstavujú zhluky keramiky, nachádzané pod povrchovou vrstvou lesnej hliny Tie potvrdzujú, že na tejto terase stáli nadzemné objekty – domy a hospodárske stavby a terasa bola využívaná ako výšinné opevnené sídlo. Zvyšky pravekého osídlenia sa zatiaľ nezistili na dolnej terase, v okolí juhovýchodnej časti stredovekého opevnenia. To by mohlo naznačovať, že ľudia využili v dobe bronzovej na stavbu osady iba časť, chránenú skalným hrebeňom.
Ďalšie stopy ľudskej činnosti súvisia so stredovekým hradom. Ústrednou stavbou hradu bola valcová veža (obr. 4). Stála približne 75 m od najvyššieho bodu hrebeňa, na mieste, kde sa postupne mení na plynulú terénnu vlnu. Zvyšky murív majú kruhový pôdorys s vonkajším priemerom približne 13 m [8], s vnútorným priemerom približne 6 m. Hrúbka obvodových murív sa pohybuje v rozmedzí od 3,4 do 3,6 m. Vybudovali ju z miestneho kameňa, ktorý spájali jemnozrnnou, veľmi pevnou sivastou maltou s občasným výskytom drobných hrudiek nerozmiešaného vápna. Dobre zachovaný je priebeh vnútorného líca muriva veže na južnej strane. Na severnej strane sa zachovalo iba nelícované, smerom dolu rozširujúce sa murivo. Vonkajšie mierne kónické líce sa zachovalo iba v spodnej časti na juhovýchodnej a západnej strane veže. Prekrývali ho nielen vrstvy lesnej pôdy a stavebnej sutiny, ktorá vznikla pri deštrukcii a rozoberaní veže, ale aj bloky kompaktnej malty, súvisiace s jej výstavbou . Výrazne deštruovaná bola severovýchodná časť veže. Terén v interiéri veže bol počas výstavby upravovaný, naznačuje to výrazný skalný stupeň a zníženie v severovýchodnej časti interiéru. Nerešpektuje prirodzené zvrstvenie skaly a bol nepochybne upravovaný ľudskou rukou. Interiér bol vyčistený pravdepodobne aj predchádzajúcimi výskumami, pretože sa tu nezistili, žiadne staršie vrstvy, ktoré by mohli súvisieť s výstavbou či rozoberaním veže. Iná situácia bola na vonkajšej strane, kde sa zachytila vrstva maltovej sutiny bez kamenia, v ktorej sa našlo niekoľko črepov včasnonovovekej keramiky. Výrazná absencia kamenia vo vrstve naznačuje, že vznikla pri úmyselnom rozoberaní muriva, ako zdroja stavebného kameňa a vďaka črepom môžeme povedať, že ho rozoberali niekedy v priebehu 16.-17. storočia.
Okrem veže sa na vrcholovom hrebeni hradného vrchu nezistili ďalšie zvyšky kamenných murovaných architektúr. Nie je vylúčené, že na najvyššom výbežku Hradovej, ktorý je situovaný približne v tretine celkovej dĺžky vrcholového hrebeňa stojí rozhľadňa, ktorá môže byť vybudovaná na mieste zaniknutej, či pripravovanej stavby. Naznačuje to mierne rozšírená terasa a osekané skalné podložie západne od nej, ktorá môžu byt pozostatkami zaniknutého objektu. Rovnako však nie je možné vylúčiť,, že ide o relikty, ktoré vznikli pri stavbe rozhľadne.
Ďalší pravdepodobný relikt zaniknutej stavby leží približne v strede vrcholového hrebeňa. Ide o priehlbinu obdĺžnikového pôdorysu s rozmermi približne 8×4 m. Jama bola vysekaná priamo na hrebeni tak, že je skalou ohraničená zo všetkých štyroch strán a nemá zachované odvaly. Na rozdiel od nej, početné jamy na ťažbu kamenia, ktoré sa vyskytujú na severovýchodnej strane hrebeňa, hĺbili tak, že sa zo severovýchodnej strany zarezávali do brala a na tejto strane majú odvaly drobného kamenia a hliny. Je teda zrejme, že nejde o ťažobnú jamu, ale pravdepodobne o jamu, okolo ktorej mala byť založená ďalšia veža. Na skalnom hrebeni pokračujúcom juhovýchodným smerom nie sú viditeľné a ani výskumom sa nezistili žiadne zvyšky stavieb, ani iných objektov opevneného sídla.
Na severovýchodnej strane hradného vrchu je rozsiahle hradné nádvorie obklopené zvyškami mohutnej murovanej hradby. Hradba sa pripája skalnému zrázu pod valcovou vežou je, ktorý, ako to naznačuje rozobratie muriva na severovýchodnej strane veže, vznikol pri ťažbe kameňa po zániku hradu. Na severozápadnej strane bola hradba opevnenia široká 3,3 m a do jej strednej časti zakomponovali vežu s trojuholníkovým pôdorysom (obr. 5). Vonkajšia dĺžka ramien veže bola približne 19 m, vnútorná strana mala dĺžku 8 m. Hrúbka stien bola 3 m. Veža je do predpolia orientovaná ostrouhlým nárožím smerovaným na severozápad. Západný úsek hradby sa na vežu pripája 5.7 m od juhozápadného nárožia. Pokračujúci úsek múru na východnej strane je napojený priamo na juhovýchodné nárožie. V severozápadnom úseku hradby sa podarilo zistiť niekoľko pracovných cezúr dokladajúcich budovanie múru po menších úsekoch. Vnútorný priestor veže je dnes vyhĺbený pod pôvodnú úroveň. Dokladajú to odhalené základy vnútorného líca veže.
Východne od nej je po približne 27-30 m múr prerušený cestou. Ďalej sú zvyšky opevnenia zachované v dĺžke cca 100 m. Po úseku dlhom približne 40 m sa táto línia opevnenia člení na 2 menšie úseky, dlhé 12 a 14 m, oddelené 2 prielukami dlhými 6 a 11 m. V týchto prerušeniach sa vytýčili dve sondy (S14 a S 15) na východných ukončeniach viditeľnej línie hradieb. V sonde 14 sa zachytil styk dvoch napájajúcich úsekov muriva – k západnému bolo pristavané malé torzo pravdepodobne nedostavaného a čiastočne rozobratého muriva (obr. 6). V sonde 15 murivo pokračovalo ďalej, bolo však v novoveku rozobraté. Potvrdzujú to črepy novovekej nádoby, nájdené v depresii v rozobratom jadre muriva. Ďalšou sondou (S17) v strednej časti najvýchodnejšieho úseku tejto línie hradby, sa mala pôvodne zdokumentovať situácia v identifikovanej staršej sonde. Priniesla však prekvapujúce zistenie, že hradba v tejto časti bola stavebne upravovaná. Pôvodný hradbový múr sa vplyvom nedostatočného založenia vyklonil a bol opravený novým múrom, ktorý vytvoril 30 cm širokú plentu, pristavanú k už existujúcemu murivu (obr. 7). Okrem týchto sond sme sa pokúsili overiť možnú existenciu muriva, východne od viditeľných úsekov hradby. Terén v sonde (S13) nemal žiadne známky úprav, aké sa dali sledovať či už v sonde 14, alebo v ďalších sondách pri južnej línii opevnenia.
Ďalší zachovaný úsek opevnenia naznačujúci pôvodný rozsah hradu sa začína pod juhovýchodným okrajom hrebeňa, pri okraji spodnej terasy. Od neho pokračuje s dvomi menšími prielukami k vystupujúcemu skalnému bralu na juhovýchodnej strane. Aj tu sme sa pokúsili overiť situáciu tromi sondami. Rovnako ako v severnej časti opevnenia aj tu šírka hradby dosahuje približne 3-3,3 m. Podobne ako na iných skúmaných miestach bola hradba veľmi plytko založená do terénu. Hĺbka základov nepresahuje 50-80 cm. V južnej časti hradby sa zachytili v sondách S11 a S12 dve ukončenia hradby, ktoré jednoznačne potvrdzujú, že hradba nebola ďalej dostavaná. Zároveň sa však dalo sledovať plytké zahĺbenie základovej ryhy, do ktorej malo byť murivo uložené. V sondách S12 a S14 sa na vonkajšej strane hradby zachytili kopy kamenia, ktoré môžeme interpretovať ako pripravený stavebný materiál na ďalšiu stavbu. Ide teda jednoznačne o doklad toho, že hrad nebol dostavaný.
Okrem archeologického výskumu pri opevnení sa v roku 2012 vykonával rozsiahly plošný záchranný výskum vo vnútornom areáli hradu, jednak na severnejšie ležiacej hornej terase a v menšej miere aj na južnejšej dolnej terase. Okrem toho sa na hornej terase vykonával geofyzikálny prieskum céziovým magnetometrom a georadarom. Sondy záchranného archeologického výskumu boli umiestnené na mieste stavebných objektov – amfiteátra, informačného centra a detských ihrísk na hornej terase a plánovaného informačného centra na dolnej terase pri južnom okraji hradu. Geofyzikálny prieskum nepriniesol žiadne spoľahlivé doklady existencie vnútornej zástavby tohto areálu. Menšie namerané anomálie mohli byť spôsobené anomáliami v podloží, ale aj recentnými objektmi[9]. Dôležitejšou indíciou pre poznanie dejín hradu však môže byť skutočnosť, že tak na hornej ako aj dolnej terase sa vyskytovalo iba minimálne množstvo stredovekých nálezov. Okrem niekoľkých už spomenutých objektov, či zhlukov pravekej keramiky z mladšej a neskorej doby bronzovej, ktoré sa vyskytovali iba na hornej terase, pochádza z celého areálu hradu teda z hornej i dolnej terasy iba niekoľko stredovekých črepov a viaceré nálezy črepov novovekej keramiky. Výrazne malé množstvo keramiky môže na jednej strane naznačovať, že život a hrade nebol intenzívny a trval iba veľmi krátko. Na druhej strane, z viacerých lokalít poznáme situácie, že odpad sa akumuloval buď v jamách, ktoré stratili svoju funkciu, alebo ním vyrovnávali nerovnosti terénu, či vysypávali ho mimo osídlenú plochu. Ak si však nálezovú situáciu vo vnútri areálu hradu dáme do spojitosti so situáciou zistenou výskumom opevnenia, tak sa zdá pravdepodobnejšie, že areál hradu bol v stredoveku osídlený iba krátku dobu, resp. išlo o založenie hradu na „zelenej lúke“. Omnoho intenzívnejšie bolo využitie hradovej v novoveku. Vrchol Hradovej – či už pozostatky stredovekých stavieb ale aj vystupujúce skalné bralo na severovýchodnej strane hrebeňa využívali ako zdroj kameňa. So stopami intenzívnej banskej ťažby sa stretávame na viacerých miestach popri hrebeni, nielen v areáli ohraničenom opevnením ale aj severne a západne od hradu. Intenzívna banská činnosť však nemusela byť zameraná iba na ťažbu stavebného kameňa. V blízkosti severnej línie hradieb sa nachádzajú 4 kráterovité útvary. Výskum hornej časti jednej z nich naznačil, že ide o banské pingy, pravdepodobne skúšobnú ťažbu.
Výskum presvdčivo doložil, že hrad nebol nikdy dostavaný. Hovoria predovšetkým prerušené úseky hradbového múru na severovýchodnom a južnom úseku opevnenia, ktoré nie je možné vysvetliť výlučne neskoršou deštrukciou či rozoberaním hradného múru (obr. 8). Proces budovania opevnenia však musel na väčšine úsekoch značne pokročiť. Svedčia o tom spadnuté bloky muriva pri sonde 18, ktoré dokazujú, že hradba pôvodne musela dosahovať značnú výšku. Dobudovanie hradby dokladá aj situácia v sonde 17, kde pod váhou postaveného muriva došlo k vykloneniu hradby smerom von a následnej oprave múru do zvislej polohy. Z hľadiska postupu výstavby sa zdá, že budovanie hradieb najviac postúpilo na severnej strane, kde postupovalo od východnej strany smerom na západ. V dôsledku tohto postupu vznikli teda pracovné cezúry v jednotlivých úsekoch hradby. Podobný postup pri budovaní opevnenia je možné doložiť aj na Pustom hrade vo Zvolene. [10]
A kedy hrad stavali? Na túto otázku terénny výskum spoľahlivo neodpovedal. Pri datovaní sa môžeme opierať iba o paralely z ostatných lokalít na Slovensku. Dôležitým aspektom pri posudzovaní košického hradu je aj neobvyklá mohutnosť hradieb a veží na Hradovej. Zistená hrúbka hradieb (2,8 až 3.3 m) prevyšuje obranné múry porovnateľných hradov (Zvolen – 2 až 2.5 m, Tisovec 2.2 m). Je málo pravdepodobné, že by takýto rozsiahly projekt začali realizovať Omodejovci na začiatku 14. storočia. V tom čase hrady s podobným rozsahom boli nemoderné a nezodpovedali požiadavkam doby. Hrad svojím rozsahom zodpovedá skôr kráľovským včasnostredovekým a vrcholnostredovekým hradom, ktoré vznikli pred polovicou 13. storočia (Nitriansky hrad, Bratislavský hrad, Zvolen – Pustý hrad, Zniev, Spišský hrad)[11]. Obe veže mohli okrem obrannej funkcie, spoľahlivo plniť aj funkciu obytných veží. Impozantné pôdorysné rozmery dosahuje veža trojuholníkového pôdorysu, ktorá je dvakrát väčšia ako podobná veža hradu Vinné. Pri šľachtickom zakladateľovi by bol podobný rozsah, mohutnosť hradieb a veží a celkové usporiadanie opevnenia len ťažko zdôvodniteľné a aj realizovateľné. Veľká plošná rozloha predstavuje doznievajúci prvok z obdobia pred vznikom miest, keď hrady plnil aj funkciu hospodárskych a obchodných centier. V prípade Košického hradu mohlo ísť o novozaložený hrad, ktorý mal prevziať politickú a hospodársku správu ekonomicky perspektívneho územia v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria. Rozsah opevnenia napovedá, že mal plniť funkciu útočiska – refúgia pre rodiace sa mesto Košice. Výstavba podobných rozsiahlych opevnení sa spravidla spája s mongolským vpádom do Uhorska[12]. Pre ich vybudovanie boli vybrané tažko prístupné kopce, na ktorých potom spojením skalného masívu s murovaným opevnením vznikli chránené útočiská s obrovskou rozlohou niekoľko desiatok hektárov (Skala útočiska nad Letanovcami, Sitno). Práve tento ohromný rozsah spôsobil, že práce na niektorých opevneniach nakoniec ostali nedokončené. Väčšina z nich svoju funkciu plnila len krátko, pričom pomerne skoro sa pre svoj rozsah a odľahlú polohu stali nemodernými a boli opustené. Vývoj stredovekej architektúry smeroval k menším opevneným sídlam postaveným v strategických miestach jednotlivých menších hradných panstiev.
Z hľadiska dispozície a celkovej skladby je hradu na Hradovej v Košiciach sú blízke práve spomenuté kráľovské hrady. Dominantnú obytnú vežu obklopenú rozsiahlym opevnením nachádzame na hradoch Zvolen, Zniev a Spiš a na tzv. Marcelovom hrade pri Hrabušiciach, kde je tiež jadrom hradu valcová veža obklopená rozsiahlym opevnením.[13] Výnimočným prvkom opevnenia košickej Hradovej je veža zosilňujúca hradby na čelnej strane. Podobný obranný prvok sa zachoval aj na zvyškoch rozsiahleho hradu na Hradovej nad Tisovcom. V Tisovci je hradbe vedľa brány je zakomponovaná veža päťbokého pôdorysu, ktorá je do smeru prístupu orientovaná mohutnými britom.
V prípade Košíc a Tisovca mohlo ísť o hrady, ktoré mali zabezpečiť hospodársku a politickú správu dosídľovaných či kolonizovaných horských oblastí s bohatými rudnými ložiskami. Po postupnom rozpade rozsiahlych kráľovských panstiev, spravovaných komitátnymi hradmi, na menšie územia, ktoré boli udeľované do užívania buď jednotlivým šľachtickým rodom, alebo cirkevným inštitúciám a po vzniku miest hrady tohto typu v druhej polovici 13. storočia zväčša stratili svoju funkciu. Ich úlohu prevzali buď menšie vrcholnostredoveké hrady alebo stredoveké mestá a väčšina veľkých včasnostredovekých hradov buď zanikla, alebo sa pretransformovala na mestá, či hrady, ktoré boli sídlom viacerých inštitúcií. V prípade Košického hradu nevylučujeme, že k jeho založeniu došlo v prvej polovici 13. storočia v súvislosti s tatarskými vpádmi. Krátko na to však mohlo dôjsť k založeniu mesta, ktoré ako nový typ sídla poskytovalo lepšie ekonomické možnosti a rozsiahly hrad nad novozaloženým mestom zostal nedokončený.
Z výsledkov výskumu vychádzal aj navrhovaný prístup k obnove zachovaných zvyškov hradu. Základnou východiskovou skutočnosťou bol poznatok z výskumov, že opevnené sídlo nikdy nebolo dokončené a plne funkčné. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné všetky zachované murivá obnoviť len minimalisticky tak, aby stavba nebola dobudovaná nad rámec stavu v akom bola zanechaná. Základom prezentácie by mal byť predovšetkým výnimočný rozsah opevneného sídla, ktoré s rozlohou takmer 7 ha patrí k najväčším stredovekým opevneniam na našom území. Pri stanovením prístupu k obnove sme brali do úvahy, že časť hradieb na severovýchodnej strane bola na konci 20. storočia obnovená v podstate vhodným spôsobom. Návrh konzervácie odkrytých hradieb fortifikácie na severozápadnej strane a valcovej veže vychádzal z predstavy prekrytia zachovaných torz krycím murivom, ktoré by malo v zásade kopírovať ich ruinálny tvar. V prípade oboch veží bolo navrhnuté aj čiastkové doplnenie líca, tak aby bolo možné v úplnosti prezentovať pôdorysný tvar stavieb.
Celkový prístup vychádzal zo základného zámeru, aby doplnené krycie murivá pri celkovom pohľade splynuli s pôvodnými murivami. Pri detailnom pohľade však originál a doplnky mali byť od seba odlíšiteľné. Preto mali byť pôvodné murivá ponechané úplne bez úprav. Štruktúra doplneného muriva sa mala priblížiť skladbe stredovekého muriva so zachovaním riadkovej techniky. V jej líci však majú byť použité použiť kamene prevažne mierne menšieho formátu v zhode s nadmurovanými lícami z 90.-tych rokov.
[1] OLEXA, Ladislav – NOVÁČEK, Tomáš. Praveké zlato z Nižnej Myšle. In: Václav Furmánek a doba bronzová. Zborník k sedemdesiatym narodeninám. Rudolf Kujovský – Vladimír Mitáš editori. – Nitra, Archeologický ústav SAV, 2012, s. 273-278.
[2] Nižná Myšľa, Rozhanovce, Barca; Furmánek, V. – Veliačik, L. – Vladár, J.: Slovensko v dobe bronzovej. Bratislava 1991. Olexa, L.: Nižná Myšľa. Osada a pohrebisko z doby bronzovej. Košice 2003.
[3] Slivka, M. – Vallašek, A.: Hrady a hrádky na východnom Slovensku. Košice 1991, s. 199; Martinka, J.: Hrad Sokoľa nad Košicami. Sborník Muzeálnej Slovenskej spoločnosti, 25, 1933, s. 108-137; Martinka, J.: Hradovánad Košicami. Zborník Prírodovedného klubu v Košiciach 3, Košice 1935-1937.
[4] F. Pogrányi-Nagy: Fel-Kassa vára. In: Turistik, Alpinismus, Wintersport. Košice 1933, 13-19.
[5] Slivka-Vallašek 1991, s. 140-143.
[6] Plaček, M. – Bóna, M: Encyklopédia slovenských hradov. Bratislava 2007, s. 161-163.
[7] Malachovský, P.: Geologický posudok. Príloha vo výskumnej správe z archeologického výskumu v roku 2012, s. 2. Dokumentácia AÚ SAV v Nitre.
[8] Zachované vonkajšie lícne murivá sa smerom dolu mierne kónicky rozširujú a veža nemá presný kruhový pôdorys.
[9] Archeologickým výskumom sa na viacerých miestach hradu odkryli recentné ohniská a zhluky odpadkov.
[10] Na Hornom hrade je vedľa brány zachovaná cezúra naznačujúca postupné budovanie hradieb.
[11] Bednár, P.: Die Wiederspiegelung der Burgfunktion in Bauformen des 9.-14. Jahrhunderts auf dem Gebiet der Slowakei. In: Castrum Bene 8. Burg und Funktion. Hrsg. M. Krenn, A. Krenn-Leeb. Wien 2006, s.87-90, Plaček, M. – Bóna, M: Encyklopédia slovenských hradov. Bratislava 2007, s. 333
[12] Bóna, M. – Šimkovic, M.: Opevnené sídla do začiatku 14. Storočia. In: Buran, Dušan a kol.: Gotika: Dejiny slovenského výtvarného umenia. Bratislava, Slovenská národná galéria – Vydavateľstvo Slovart 2003, s. 62
[13] Slivka – Vallašek 1991, s. 119-121
Zdroj článku: http://kosickyhrad.sk/o-hrade
Uverejnené na žiadosť autorov danej stránky.