Hlohovec (pamiatková zóna) – Kúria a pivnica, SNP 14, Architektonicko-historický výskum
Autor: Mgr. Michaela Haviarová, PhD., Mgr. art. Tomáš Haviar
Ulica SNP je jednou z hlavných komunikácií Hlohovca a skúmaný objekt je v rámci nej jediným so zachovaným historickým charakterom. Jednopodlažný, nepodpivničený dom na pôdoryse písmena L dominuje voči svojmu okoliu najmä výškou mohutnej sedlovej strechy s barokovým krovom. Hlavné uličné krídlo je trojtraktové, s prejazdom v strednom trakte, zadné dvorové krídlo je jednotraktové. Vo dvore stoja dnes dve nové prístavby. Pod južnejšou sa dodnes zachovala samostatná pivnica.
Stavebno-historický vývoj:
1. stavebná etapa (17. stor.): Objekt kúrie datujeme do začiatku 18. storočia. Avšak na jeho pozemku, vo východnom rohu sa nachádza aj pivnica stojaca mimo objekt. Dom, ktorý k nej patril, dnes nie je zachovaný. Jedná sa o dvojpriestorový suterén, ktorého jediným datovacím prvkom je kamenný portál s polkruhovým záklenkom a obvodovou lištou, ktorý môžeme na základe analógií a ďalších súvislostí pivnice rámcovo datovať do 17. storočia. Objekt mal rozsah zhruba ako aj iné vo svojom okolí. Na mape z roku 1749 (MOL Budapešť) je objekt zakreslený ako malý štvorec, stojaci v záhrade neskôr postaveného, nami skúmaného, domu.
2. stavebná etapa (zač. 18. stor.): Na mieste kúrie stál starší objekt, ktorý sa ale pri stavbe súčasného asanoval a z jeho stavebného materiálu sa vytvorilo jadro nového domu. Dom v súčasnom pôdoryse sa nachádza už na spomínanej mape z roku 1749. Druhým datovacím materiálom môžu byť kolkované tehly CNE použité ako murivo tejto stavebnej etapy, aj keď ich identifikácia nie je jednoznačná (Ján Nepomuk Erdődy – Comes Nepomucus Erdődy alebo Capituli Episcopatus Nitriensis – kapitula Nitrianskeho biskupstva). V roku 1721, kedy sa už v Hlohovci usídlili Erdödyovci, sa uvádza ako vlastník Juraj Melcer. Erdödyovci sa o vyše 60 rokov stali aj samotnými majiteľmi domu. Objekt sa postavil na symetrickej trojtraktovej dispozícii s centrálnym prejazdom ústiacim do dvora. Bočné trakty mali rozdielne funkcie – juhovýchodný bol podľa všetkého obytný a v severozápadnom boli pomocné priestory s čiernou kuchyňou. Každý trakt mal päť aditívne radených priestorov, ktoré boli väčšinou prístupné z prejazdu. Klenby boli zrejme len v pomocných, obslužných priestoroch a v prejazde. Krovová konštrukcia sa kvôli veľkej šírke objektu vytvorila kombináciou dvoch sedlových striech, po ktorých sa zachovali smerom do dvora dva trojuholníkové štíty, neskôr vyplnené do súčasného tvaru.
3. stavebná etapa (druhá štvrtina 18. storočia): V druhej etape sa postavilo dvorové krídlo s hospodárskou funkciou.
4. stavebná etapa (koniec 18. storočia): V roku 1786 získali dom samotní Erdödyovci, ktorí ho dali do užívania svojmu provizorovi a pre tieto účely slúžil ešte v roku 1842. Tesne po získaní tohto majetku dom vyhorel, čo dokladá zuhoľnatelý obvodový trám v krove. Požiar musel zničiť nielen samotný krov, ale aj trámové stropy. Nahradili ich v užších miestnostiach pruskými klenbami. Zároveň sa vytvorila nová omietka fasád. Vytvoril sa dodnes zachovaný mohutný krov vešadlovej konštrukcie, pričom sa doplnili pôvodné štítové múry a vznikol súčasný štít do dvora. V novom komíne sú okrem iných aj tehly s kolkom CIE (Comes Iosephus Erdődy) z prelomu 18. a 19. storočia.
5. stavebná etapa (prelom 19. a 20. storočia): V roku 1882 sa stal majiteľom objektu Juraj Erdödy vlastniaci ho do roku 1920. Vymenil sa krov dvorového krídla za dnešný a vytvorili sa tam nové priečky. Portál na hlavnej uličnej fasáde sa čiastočne po bokoch zamuroval.
6. stavebná etapa (30. roky 20. stor.): Juraj Erdödy prišiel o dom v roku 1919, kedy bol zoštátnený a vlastnícke právo prešlo v roku 1927 na Viliama Erdödyho, ktorý ho v roku 1933 predal za 5 000 Kč Československej obci sokolskej, ktorá sa v roku 1952 premenovala na Telocvičnú jednotu Sokol. V tejto súvislosti sa na objekte vykonali radikálne úpravy. Prvé štyri miestnosti juhovýchodného traktu sa zmenili na dnešnú telocvičňu.
7. stavebná etapa (2. polovica 20. storočia – začiatok 21. storočia): V tomto období sa priebežne obnovoval dožívajúci stav objektu. Vymenili sa podlahy, niektoré dverné a okenné výplne a iné úpravy.