Kaštieľ v Červenici pri Sabinove, architektonicko-historický výskum juhozápadnej polovice kaštieľa

Červenica pri Sabinove, architektonicko-historický výskum juhozápadnej polovice kaštieľa Autor: Mgr. Michaela Haviarová, PhD., Mgr. art. Tomáš Haviar, dendrochronologický výskum Ing. Tomáš Kyncl, archívny výskum Mgr. Martina Snaková, PhD.

Kaštieľ je blokovou, jednokrídlovou stavbou na obdĺžnikovom pôdoryse orientovanom SV – JZ a ukončenom na severnom a západnom nároží vežami s kruhovým pôdorysom. Západná veža je trojpodlažná s charakterom bašty, severná veža je dvojpodlažná, krídlo je prízemné, podpivničené. Do veže vedie kamenný profilovaný portál s rovným prekladom. Rovnaký portál je vo veži a sprístupňuje schodisko na II. NP, opäť ukončené portálom. Západne od portálu sa vo veži nachádza kozub s kamennými dekoratívnymi florálnymi prvkami. Po obvode podkrovia sa nachádza 5 strieľní s rovnými prekladmi a drevenou zarážkou pre hákovnicu. Na fasáde veže v úrovni II. NP je nápisová tabuľka vytvorená v primárnej omietke. Tvorí ju nápis v 9 riadkoch ohraničený v štvorci vytvorenom rytou linkou. Je v zlom stave, lokálne uvoľnená od podkladu a preto je nápis zle čitateľný. Prepis čitateľných častí: HOC?/ ?DIFICATA? .../ .....CE DOMO/ F..... DESSOFFY/ ...ER/ ...ADO..../ .......Z?OFFISU......./ .....M.... Kaštieľ je majetkovo rozdelený na dve časti. SV časť kaštieľa je dvojtraktová a podpivničená, okrem veže. Konštrukčne má iný charakter, najmä veža, ktorá je len dvojpodlažná, bez akýchkoľvek kamenných ostení a iných prvkov, na I. NP má trámový strop, na II. NP kupolu. Konštrukcia krovu celého objektu je jednotná, tvorí ju moderný vešadlový väznicový krov bez hrebeňovej väznice.

Stavebno-historický vývoj: Výskum priniesol nové nepoznané skutočnosti o vývine kaštieľa a úplne pozmenil doteraz zaužívané informácie o súčasnom vzniku oboch veží a tým aj dispozičnom vývoji kaštieľa. Kaštieľ vznikol ako jednopodlažná obdĺžnikovo orientovaná stavba s jednou nárožnou vežou v roku 1657, čo dokázal dendrochronologický výskum. Zachoval sa z nej len suterén a veža, na ktorej je odtlačok pôvodnej sedlovej strechy krídla. Stavebníkom bol zrejme František III. Dežófi, ktorému v 17. storočí patrilo kamenické panstvo spolu s Červenicou a dokladá to aj nápis na fasáde veže. Bližšie údaje o stavbe nepoznáme, predpokladáme ale, že sa nejednalo o objekt trvalo obývaný majiteľmi. Na mape 1. vojenského mapovania je znázornený v nadväznosti na ďalšie pomerne rozsiahle hospodárske krídla, preto je možné uvažovať o možnosti, že slúžil v istej forme ako majer. Rozsah kaštieľa nám ukazuje aj pôdorys suterénu z rovnakého časového obdobia. Podpivničená veža mala dve nadzemné podlažia a tretie so strieľňami pod strechou, kde na základe viacerých indícii predpokladáme existenciu atiky. Typológia prízemného menšieho kaštieľa s jednou nárožnou vežou vo forme bašty sa v širšom regióne objavuje výnimočne. Jeden z prvých renesančných kaštieľov sa objavuje pravdepodobne pred polovi­cou 16. storočia v 15 km západne vzdialenej Brezovici, sídle rodu Berzevi­ciovcov. Valcovú prízemnú vežu má aj malý kaštieľ v Brezovici a malý kaštieľ v Pečovskej Novej Vsi. Veža plnila pravdepodobne obytnú funkciu, čo dokladá kozub, aj keď jeho dnešná podoba nie je zrejme pôvodná – kamenné články sú sekundárne vyskladané. III. NP veže má síce strieľne, ale stavané podľa všetkého len pre prípad núdze. Situácia červenickej veže nám umožňuje uvažovať o ukončení atikou a dovnútra klopenou strechou, na čo poukazuje aj korunná rímsa s dovnútra zosekanými tehlami po obvode interiéru. Vstup na toto podlažie bol pôvodne krytý s klenbou, oproti vstupu je navyše väčší otvor ako žľab pre odvod dažďovej vody. Aj veža farského kostola v Červenici má tiež štítkovú atiku, ktorá datovanú orientačne okolo roku 1600.

Začiatkom, resp. v 1. polovici 18. storočia bola prízemná časť kaštieľa asanovaná a vznikli dnešné obvodové múry z kamenného muriva spájané hlinou. V 2. polovici 18. storočia nastali isté dispozičné zmeny, vznikla čierna kuchyňa s pruskou klenbou. V tomto období už majetky Červenice patrili Sirmajovcom.

Až v 1. polovici 19. storočia získal kaštieľ súčasný rozsah i podobu s dostavbou SV časti s vežou, post­avenej ako zrkadlový obraz už existujúcej stavby. Novopostavená časť s rizalitom sa stala obytnou a JZ plnila obslužné funkcie pre obytné miestnosti. Aj v skúmanej časti sa doplnili niektoré priečky a upravili okenné otvory. Sčítanie obyvateľstva z roku 1869 popisuje kaštieľ, ktorý tvorilo 7 izieb, komora, 2 pivnice, kôlňa, sklad, 2 maštale, veľká sieň a 2 stodoly. Popis obyvateľstva nasvedčuje, že kaštieľ bol využívaný ako hospodársky majer. Koncom 19. storočia patril kaštieľ viacerým majiteľom. Sirmajovci predali kaštieľ Žigmundovi Dobajovi a jeho bratovi Štefanovi. Okolo roku 1895 títo dali kaštieľ do prenájmu židovi Goldbergerovi ktorý tu hospodáril do roku 1918.

Okolo roku 1907 vznikol dnešný krov. V polovici 20. storočia sa v SV polovici skúmanej časti kaštieľa vytvoril samostatný byt. Po 2. svetovej vojen majetok od Dobaja kúpili Ján Fecko a Štefan Kobuľský. Oni si celý majetok, teda aj kaštieľ rozdelili na polovicu a boli aj poslednými, ktorí ho obývali. V 2. polovici 20. storočia sa vykonali len niektoré menšie úpravy a od konca 20. storočia kaštieľ chátral.