Levický hrad vznikol v druhej polovici 13. storočia. Chránil cestu k stredoslovenským banským mestám a ku kláštornej pevnosti v Hronskom Beňadiku. Prvá písomná správa je z roku 1318. Je to donačná listina Matúša Trenčianskeho, ktorý spomína a chváli v nej vernosť svojho kastelána Levického hradu, comesa Julia z Topoľčianok, ktorý hájil hrad Levice a to aj po Matúšovej smrti a len 6. júla 1321, po urputnom obliehaní, ho vydal panovníkovi Karlovi Róbertovi.
Až do roku 1395 bol hrad v kráľovských rukách. Vtedy ho kráľ Žigmund daroval temešskému županovi Ladislavovi Sáraimu. Jeho syn Peter, zvaný Peter z Levíc (Lévai), bol verným, oddaným prívržencom kráľa Žigmunda. Niekoľko ráz sa spomína v bojoch proti husitom. Z týchto bojov pochodí aj jeho prímenie "Peter Čech z Levíc". Ako väčšina vtedajších oligarchov, aj on využíval panovníkovu priazeň. Jeho hlavnou životnou snahou bolo hromadiť majetky. V novembri 1434 na Levickom hrade, nevedno ako, vypukol oheň a spustošil celý hrad. Zhorel vtedy aj veľmi cenný archív. Po smrti Petra Čecha (1439 alebo 1440) zdedil Levický hrad jeho syn Ladislav Čech, ktorý už v roku 1441 bol tekovským hlavným županom. Ladislav, keď išlo o násilnosť a hrabivosť v ničom nezaostával za svojím otcom. Levický hrad zostal vo vlastníctve Lévaiovcov až do roku 1553 (t.j. 165 rokov), keď zomrel Ján Lévai a s ním vymrelo mužské pokolenie mocného panského rodu Čechov z Levíc.
V polovici 16. storočia v súvislosti s hroziacim tureckým nebezpečenstvom sa Levický hrad stal jednou z protitureckých pevností. Roku 1544 odolal tureckému útoku. 8. januára 1558 daroval panovník donačnou listinou hrad i mesto a k nim patriace majetky sedmohradskému vojvodovi Štefanovi Dobóvi z Ruskej, ktorý prispel k zlepšeniu opevnenia hradu. Dobó na nádvorí dolného hradu postaval obytný kaštieľ, ktorý mostom ponad širokú vodnú priekopu spojil s opevneným mestom (1571). Roku 1566 bola hradná posádka posilnená o 50 chlapov z nemeckej pechoty, ktorú kráľ Maximilián poslal ohrozenej Krupine. V roku 1578 hrad opäť odolal tureckým nájazdom.
Roku 1605 napadlo Levice povstalecké vojsko Štefana Bočkaja za velenia Františka Rédeyho. Povstalci mesto podpálili, ale hrad sa im nepodarilo dobyť.
Po napadnutí Uhorska Turkami v roku 1663 a dobytí Nových Zámkov, sa turecký veľvezír Ahmed Köprili vybral k Leviciam. Levice bránil hradný kapitán Gašpar Bartakovič, ktorý keď videl, že proti veľkej tureckej presile by bola obrana hradu bezvýsledná, hrad Turkom vydal. Ale už roku 1664 prišiel pod hrad Levice s veľkou vojenskou silou komárňanský hlavný kapitán a cisársky generál de Souches a Levice oslobodil. Aby znemožnil návrat Turkov, dal hrad opraviť a opevniť. Turci sa nezmierili so stratou Levíc; už v júli ich pod Levice prišlo 30 000 a začali hrad dobývať. Keď sa o veci dozvedel Souches, ktorý medzitým odišiel do Trnavy, ponáhľal sa Levičanom na pomoc, napadol Turkov od chrbta a zdrujúco ich porazil.
Roku 1678 obsadilo Levický hrad povstalecké vojsko Imricha Thökölyho, ale po porážke pri Svätom Kríži muselo sa vzdať i Levíc. No roku 1682 hrad zas dobylo. Dňa 17. septembra 1703 obsadilo hrad povstalecké vojsko Františka Rákocziho za velenia Ladislava Očkaja, ktorý na hrade slávil svoj sobáš s Ilonou Tiszovou. Pod hrad však prišlo cisárske vojsko a 31. októbra povstalcov porazilo. Onedlho na to sa spojil Očkaj s Andrássym, znova začal hrad obliehať a dobyl ho. Neskoršie Rákoczi daroval Levice svojmu udatnému generálovi Jánovi Bottyánovi. Roku 1708 prišiel s veľkou vojenskou silou cisársky generál Heister. Povstalci sa veľmi nebránili, hrad Heisterovi vydali ale pri odchode z hradu zapálili mesto. Keď sa o veci dozvedel pán hradu, Ján Bottyán, ponáhľal sa do Levíc a hrad dobyl späť.
Neprestajným obliehaním a dobývaním sa hrad veľmi poškodil. Bottyán sa rozhodol hrad už neopravovať, ale dať ho zbúrať, aby ho nemohlo obsadiť cisárske vojsko. Začiatkom februára 1709 začali hrad rúcať a priekopy zasypávať. Hrad už potom neopravovali.