História Červeného Kameňa

Najstaršie správy sa týkajú prvého hradu, ktorý nechala postaviť kráľovná Konštancia, manželka českého kráľa Přemysla Otakara I. a dcéra uhorského kráľa Bela III., v 30-tych rokoch 13. storočia na svojich zdedených majetkoch. Vznikol ako súčasť pohraničného opevnenia - pevnej reťaze hradov rozkladajúcich sa od Devína až po Trenčín. Bol kráľovským hradom, ktorý dostávala šľachta do zálohy za vojenskú a hospodársku podporu kráľovskej moci. Tak sa v ňom za pomerne krátke obdobie, dve a pol storočia, vystriedal celý rad majiteľov. V roku 1296 zakúpil hrad Matúš Čák Trenčiansky ale po jeho smrti (roku 1321) opäť pripadol kráľovi. O sto rokov neskôr ho vlastnili Wolfurthovci (do roku 1440), potom pezinský a svätojurský gróf Juraj, jeho syn Peter, od ktorého ho v roku 1511 získal Ján a Juraj Zápoľský a napokon Thurzovci, s ktorými vstupuje do dejín hradu prvý krát podnikateľská vrstva.

V rukách obchodníkov

Thurzovci získali svoje bohatstvo z banského podnikania. Jedným z ich obchodných partnerov sa stala bohatá podnikateľská rodina Fuggerovcov z juhonemeckého Augsburgu. Tiež sa zaoberali ťažbou drahých kovov a obchodom. Svoj vzťah upevnili aj príbuzenským zväzkom, keď sa v roku 1497 Juraj Thurzo oženil s Annou Fuggerovou. Preto Thurzovci v roku 1535 predali Červený Kameň práve Fuggerovcom, ktorí za neho dali 107 401 zlatých. Plánovali ho prestavať na pevnosť na uskladnenie a ochranu tovaru, s ktorým obchodovali.

Prestavba na najmodernejšiu pevnosť

Prestavbou Červeného Kameňa na pevnosť pôvodný hrad úplne zanikol. Jeho podobu zo 14. a 15. storočia nepoznáme. Na jeho základoch a s použitím jeho konštrukcií vyrástla mohutná pevnosť zodpovedajúca najmodernejším požiadavkám. Tvorili ju štyri nárožné bašty pospájané nízkymi hrubými múrmi okolo obdĺžnikového nádvoria. Jediné obytné krídlo postavili medzi západnou a južnou baštou. Pod ním vybudovali jedinečné skladovacie priestory, ktoré môžeme dodnes obdivovať.

Reprezentačné sídlo

Fuggerovci nevlastnili Červený Kameň dlho. Už po smrti predstaviteľa rodu Antona Fuggera (roku 1560) nastali medzi dedičmi spory. V roku 1570 bolo panstvo úradne odhadnuté a v roku 1580 kupuje prvý podiel Mikuláš II. Pálffy. Ďalšie podiely si zabezpečil sobášom s Máriou Fuggerovou v roku 1583 a do roku 1588 sa mu podarilo vykúpiť zvyšok. Ihneď po získaní hradu začal s prestavbou hradu. Najprv vybudoval vstupné krídlo s hodinovou vežou a  potom začal výstavbu ďalšieho krídla na protiľahlej strane, medzi južnou a východnou baštou. V prízemí tohto krídla vznikla rozsiahla sieň - hradná lisovňa vína. Nakoniec upravuje pôvodný fuggerovský palác. Cieľom všetkých spomenutých prestavieb bolo premeniť málo pohodlnú pevnosť na komfortne vybavený hrad.

Baroková prestavba

Do stavebného vývoja hradu zasiahol v 50-tych rokoch 17. storočia vnuk Mikuláša II., Mikuláš IV. Pálffy. Jeho baroková prestavba rešpektovala pôvodný pôdorys a obmedzila sa na bohaté riešenie interiérov. Z tohto obdobia pochádza aj fontána v strede nádvoria a cisterna pri prízemnom krídle. Pozoruhodná je salla terrena, miestnosť chrániaca pred žiarou slnka. O zmenu vzhľadu sa okolo polovice 18. storočia zaslúžil Rudolf Pálffy. Dal prestavať krídlo oproti vstupnému a súčasne zvýšil obidve priľahlé bašty o poschodie a podkrovie. Po požiari v roku 1758 bolo prestavané aj vstupné krídlo a hodinová veža. Pri opravných a rozširovacích prácach pamätali aj na obe predhradia a vybudovali veľký kamenný most namiesto starého padacieho mosta. Vo vonkajšom predhradí postavili novú konskú stajňu s jazdiarňou. Z tohto obdobia je aj vonkajšia brána vedúca k lipovej aleji. Neskôr bola dokončená úprava areálu pred hradom a postavená krížová cesta.

Premena na múzeum

Pálffyovci vlastnili Červený Kameň až do roku 1945. Po druhej svetovej vojne sa začalo s obnovou architektúry hradu. V jeho centrálnej časti zriadili múzeum, do ktorého sústredili historické mobiliáre a predmety nielen z Červeného Kameňa ale aj z okolitých hradov a kaštieľov. V roku 1949 bol hrad vyhlásený za štátny kultúrny majetok a v roku 1970 za národnú kultúrnu pamiatku.

Literatúra:
Ján Krampl, Hrad Červený Kameň, Pallas, Bratislava, 1975
Miroslav Plaček, Martin Bóna, Encyklopédia slovenských hradov, Slovart, Bratislava, 2007
Štefan Pisoň, Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku, Osveta, Martin, 1983
Súpis pamiatok na Slovensku, Zväzok prvý A-J, Obzor, Bratislava, 1967