Kaštieľ dali postaviť roku 1723 Koloničovci na starších gotických a renesančných základoch. V druhej polovici 19. storočia prešiel do vlastníctva Wenckheimovcov. Gróf Štefan Wenckheim koncom 19. a začiatkom 20. storočia rozvinul na svojom veľkostatku živú hospodársku a podnikateľskú činnosť. Mlyn pod kaštieľom zásoboval kaštieľ elektrickou energiou.
Roku 1931 gróf Anton Wenckheim odpredal kaštieľ i s parkom rehoľným sestrám uršulínkam z Bratislavy, ktoré tu viedli hospodárstvo pre svoj materský dom v Bratislave.
Roku 1941 od nich kaštieľ odkúpilo Ministerstvo vnútra a odbor zdravotníctva tu zriadil psychiatrický liečebný ústav. Počas druhej svetovej vojny bola v kaštieli zriadená poľná vojenská nemocnica nemeckej armády a po prechode frontu v roku 1945 lazaret sovietskej armády. Po skončení vojny sa do kaštieľa vrátil psychiatrický liečebný ústav, ktorý je tu dodnes.
Kaštieľ je poschodový trojkrídlový dvojtraktový objekt s čestným dvorom. Má stredný rizalit hlavného krídla s vyvýšenou strechou.
V interiéroch baroková dispozícia. Za pozornosť stojí vstupná sieň v hlavnom krídle, slávnostné schodisko do strednej sály a súkromná kaplnka zemepána.
Z kaštieľa je výhľad na ohradený park s rozlohou 14 ha. Pôvodný park v štýle francúzskeho baroka bol vybudovaný spolu s kaštieľom. V 19. storočí bol zmenený na anglický krajinársky park, ktorý bol neskôr romanticky upravený. Nachádzajú sa tu vzácne dreviny a romantické pavilóniky.
V kaštieli je umiestnená psychiatrická liečebňa.
Kaštieľ je neprístupný, možné sú len návštevy chorých v stredu a nedeľu.